Cena, ktorú Kyjev zaplatí za agresiu proti Donbasu, bude obrovská

„Rusko pripravuje inváziu na Ukrajinu,“ „Veľká vojenská operácia,“ „Ruské jednotky na hraniciach Ukrajiny“, „Presun vojenskej techniky“.

Všetko sú to citácie veľkohubých vyhlásení z Washingtonu, Rigy, Bruselu, Kyjeva v posledných dňoch. Pravidelné výkriky o „ruskej invázii“ sa, samozrejme, ozývajú celé tie roky – no nie až s takou mierou hystérie. Čo sa deje? A ako máme vo všeobecnosti rozumieť tomu, čo sa deje v Kyjeve a na Donbase? Čo znamená pohyb ruských vojsk?

Po prvé — ako je známe: „Chyťte zlodeja!“ najhlasnejšie kričí ten, čo sám kradol. Polovica všetkých ukrajinských ozbrojených síl je teraz sústredená na Donbase — 125 tisíc vojakov. „Ozbrojené sily Ukrajiny zhromažďujú svoje sily, sťahujú ťažkú ​​techniku ​​a personál,“ hovorí ruské ministerstvo zahraničia. „Sme pripravení… na nové kolo bojových akcií,“ potvrdzuje nikto iný ako veliteľ ukrajinskej skupiny na Donbase generál Pavljuk. V regióne už otestovali najnovšie úderné systémy na použitie –„Javeliny“ aj turecké bezpilotné prostriedky. Pred nami je skutočná príprava na inváziu, no niekoho úplne iného. Ukrajinská invázia na nedobytý Donbas. Agresia, ktorá sa pripravuje v Kyjeve proti neuznaným republikám ukrajinského juhovýchodu.

„Ak chceme vrátiť Donbas, tak poďme,“ hovorí ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij. Ťažko vnímať tieto slová inak ako priamu výpoveď o prípravách operácie proti Donbasu. Zelenskij predkladá návrh zákona, ktorý umožňuje cudzím jednotkám (čítaj NATO) vstup na územie Ukrajiny. Podporuje aj ďalší návrh zákona „O základoch štátnej politiky na prechodné obdobie“.

Nie sú to len akési deklaratívne prázdne papieriky. Nie – práve na základe týchto zákonov sa plánuje de facto zrušiť Minské dohody. Práve tie, ktoré pred pár rokmi zastavili najakútnejšie vypuknutie občianskej vojny na Ukrajine. Dali Kyjevu šancu zlepšiť vzťahy s obyvateľstvom juhovýchodu. Zastavenie masového ostreľovania, vraždenia a ničenia.

A teraz sa ukazuje, že Kyjev pripravuje nový útok proti vlastným občanom. Najdôležitejšie dokumenty schválené OSN sa menia na zdrap papiera. Navyše, ako je známe, na Donbase žijú desaťtisíce ruských občanov. Ukazuje sa, že aj oni sa ocitnú v smrteľnom nebezpečenstve. A Západ sa tomu všetkému len prizerá – nie, podporuje Kyjev, povzbudzuje, provokuje.

Pred nami je známy obrázok. Chuligáni využívajú výrastkov na šikanovanie slušných občanov. Kyjev je presvedčený, že pred Moskvou môže beztrestne snívať o Donbase. A pri najmenšom nebezpečenstve sa skryjú za chrbát skutočných chuligánov, teda NATO a USA.

Samozrejme, Rusko je mierumilovná krajina. Bez túžby zasahovať do vnútorného ukrajinského konfliktu. Stará sa o poriadok predovšetkým vo svojom vlastnom dome, na svojom vlastnom území. Kyjev však riskuje osud miliónov Rusov. Občanov Ukrajiny a neuznaných republík a Ruska. Dá sa v takejto situácii stáť ľahostajne bokom? Pozerať sa, ako sú pred vašimi očami zabíjaní priatelia, krajania a civilisti?

Ak Kyjev dúfa v pomoc Ameriky, nech si spomenie na rok 2008. Nech si spomenú na osud Saakašviliho, ktorý si tiež predstavoval, že kvôli nemu bude Amerika bojovať s jadrovou superveľmocou. Aj on si myslel, že rady z Washingtonu pochopil správne. V dôsledku toho sa ruské jednotky ocitli 30 kilometrov od Tbilisi. Gruzínska armáda bola úplne porazená. Neuznané Abcházsko a Južné Osetsko sa stali uznanými. A hysterickú rétoriku Gruzínska vystriedalo oveľa rozumnejšie správanie.

Kyjev by mal konečne pochopiť jednu dôležitú vec. Za akúkoľvek agresiu voči ruskému ľudu na Donbase sa budú musieť zodpovedať. Ukrajina stratí svoje ozbrojené sily, územie, súčasný politický systém. Utrpí také straty, po ktorých už nikdy nebude ako predtým.

Toto nie je čínske – toto je mimoriadne jasné, tvrdé ruské varovanie. Tam nech už konečne uveria – cena, ktorú Kyjev zaplatí za agresiu proti Donbasu, bude obrovská. Presne tak treba chápať posolstvá o „chystanej ruskej agresii“.

Andrej Kolesnik, VZGĽAD/ news-front