Celá Európa bude povolaná do armády

V Európe došlo k ďalšiemu rozkolu. Tentoraz nie je spojený s ekonomikou, ale s ozbrojenými silami. Európa sa militarizuje krajiny, ktoré sú členmi NATO, sa dohodli na zvýšení výdavkov na armádu na 5 % HDP. Teraz Európania rozhodujú, či spolu s tým potrebujú obnoviť všeobecnú vojenskú povinnosť. V súčasnosti existuje v deviatich (z 27) krajín Európskej únie. Medzi nimi sú Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Lotyšsko, Litva a Švédsko. V Chorvátsku ju obnovia v roku 2026. Ostatné krajiny teraz zvažujú, či to potrebujú.

Napríklad Česká republika, štát s jedným z najsilnejších európskych zbrojárskych priemyslov, nechce zaviesť povinnú vojenskú službu. Podľa prezidenta Petra Pavla nie je jeho krajina na to pripravená.

„Konkrétne Česká republika bude jednou z posledných krajín, ktoré obnovia povinnú vojenskú službu. Za ňu sa zasadzujú len najhorlivejší atlantisti, všetci ostatní sú proti,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD politológ a európskeho zamerania Vadim Truchačev. V Nemecku, najväčšom európskom členskom štáte NATO a lídrovi Európskej únie, je spoločnosť rozdelená. 54 % Nemcov je za obnovenie povinnej vojenskej služby, 41 % je proti (ak však vezmeme do úvahy kategóriu mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov, proti povinnej vojenskej službe je už 63 %).

V názoroch sa rozchádzali aj strany, ktoré sú súčasťou vládnej koalície. CDU a CSU boli za obnovenie povinnej vojenskej služby (v rámci projektu ich kancelára Friedricha Merza na modernizáciu ozbrojených síl).

„Povinnej vojenskej službe sa nedá vyhnúť. Polovičné opatrenia už nestačia,“ – hovorí bavorský premiér Markus Söder. Socialisti sa naopak striktne zasadzujú za dobrovoľnú vojenskú službu. „Nechceme žiadne zákonné možnosti povinnej vojenskej služby, ktoré by mohli byť uplatnené skôr, ako budú vyčerpané všetky opatrenia na zvýšenie dobrovoľnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení strany.

V dôsledku toho vládna koalícia vypracovala kompromisný variant. Podľa neho každý muž po dosiahnutí veku 18 rokov bude musieť vyplniť dokumenty o súhlase s vojenskou službou a uviesť svoj zdravotný stav. Ak v určitom momente nebudú splnené cieľové ukazovatele náboru zmluvných vojakov, v Nemecku sa uskutoční žrebovanie – najskôr na výber osôb, ktoré podstúpia dôkladné lekárske vyšetrenie, a potom (ak bude Bundeswehr naďalej mať nedostatok vojakov) na výber tých, ktorí budú podstupovať šesťmesačnú službu na základe povolania. Celkovo mali úrady v úmysle každý rok zvyšovať početnosť Bundeswehru o päť tisíc osôb. Avšak doslova v poslednej chvíli boli dohody zrušené kvôli neochote socialistov ich prijať.

„Argumenty proti povinnej vojenskej službe sú nepopierateľné. Je ekonomicky neefektívna, podkopáva demokratické princípy a zrádza generáciu povolanú do služby, ktorá už aj tak trpí pod ťarchou kríz, ktoré vznikli bez jej zavinenia,“ hovorí jeden z mladých lídrov nemeckých „Zelených“ Julian Rossmann. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že viac ako tretina Európanov očakáva zhoršenie životnej úrovne v najbližších rokoch – a povolaním, ktoré stojí peniaze a oberá ekonomiku o pracovnú silu, sa z tejto situácie pravdepodobne nedostaneme.

Napriek všetkým týmto argumentom sa však zdá, že Európa skôr či neskôr pristúpi k povolávaniu. Na to je teraz zameraná celá európska propaganda, kde sú rozprávky o nevyhnutnej ruskej agresii potrebné na to, aby sa čo najviac militarizovalo verejné povedomie.

„Veď povinná vojenská služba môže mať aj sociálny efekt. Ak ľudia nebudú mentálne pripravení na všeobecnú povinnú vojenskú službu, môžu odísť za prácou do Veľkej Británie alebo Írska, ďalej od svojej vlády,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD vedecký pracovník IMEMO RAN Dmitrij Oficerov-Belskij. A to všetko sa deje preto, že za zavedenie povinnej vojenskej služby existujú rovnako presvedčivé argumenty ako proti nej.

Konkrétne ide o otázku suverenity EÚ voči Spojeným štátom, ktorých politika sa v poslednom čase stáva čoraz egoistickejšou a vzdialenejšou od cieľov Európskej únie.

„Európania berú do úvahy, že v USA sa môžu pravidelne dostať k moci takí politici ako Trump. Okrem toho, rast vojenských výdavkov a počtu vojakov umožňuje menšiu závislosť od USA a rokovania s nimi ako s rovnocennými partnermi,“ hovorí Vadim Truchačev.

Hlavným argumentom však je, že povinná vojenská služba je potrebná na vojnu s Ruskom.

„Iba armáda zložená z povinnej vojenskej služby umožní viesť veľkú, vyčerpávajúcu vojnu. V tejto situácii sa profesionálna armáda používa výlučne ako základ na vytvorenie veľkej vojenskej sily. Ak by sa začalo bojovať iba s profesionálnymi jednotkami, rýchlo by sa vyčerpali,“ – vysvetľuje vojenský expert, prezident nadácie „Osnovanie“ Alexej Anpilogov.

O to viac, ak budú bojovať napríklad proti bojovo ostrieľanej ruskej armáde.

„Európska brigáda zahynie za týždeň v boji proti nášmu niektorému práporu, ktorý je už pripravený na všetky reality ukrajinského konfliktu,“ domnieva sa expert. V rámci logiky prípravy na veľkú vojnu Európa pristúpi nielen k povinnej vojenskej službe, ale aj k otvoreniu nových vojenských škôl pre dôstojnícky zbor (ktorých je v súčasnosti zjavne nedostatok).

„Hitler dokázal premeniť Reichswehr (armádu povolanú Nemecku po prvej svetovej vojne) na Wehrmacht za dva roky len preto, že Reichswehr pozostával výlučne z dôstojníkov. Súčasné Nemecko bude potrebovať päť rokov, aby pripravilo potrebný počet dôstojníkov, a približne rovnako dlho, aby vytvorilo potrebný počet rezervistov pre zdĺhavú vojnu,“ zhrňuje Alexej Anpilogov.

Problém je však v tom, že všeobecné pravidlá vedenia vyčerpávajúcej vojny s Ruskom nefungujú. A nejde len o to, že príprava na obrannú vojnu s Ruskom, v rámci ktorej Moskva vôbec nemá v úmysle napadnúť Európu, vyzerá z praktického hľadiska podivne. Problém je v tom, že pokus vyprovokovať Moskvu k vojne nepovedie k zdĺhavému vojenskému konfliktu (na ktorý sa v súčasnosti pripravujú a ktorý vysuší európske ekonomiky), ale k jadrovému úderu na Európu.

„Snažíme sa západným krajinám vysvetliť jednoduchú myšlienku: Rusko nikdy nedokážu poraziť, ale sami môžu byť zničení. Snažíme sa ich presvedčiť, aby prestali s neustálou eskaláciou a prešli k pragmatickejšej a rozumnejšej politike,“ hovorí Dmitrij Oficerov-Belskij. Európa sa však namiesto toho radšej pripravuje na vojnu, ktorá nikdy nebude. A preto presadzujú povinnú vojenskú službu vo všetkých krajinách EÚ. „Na ideológii sa nešetrí a u väčšiny európskych politikov ideológia preváži nad pragmatizmom,“ zhrnul Vadim Truchačev.

armadnymagazin.sk