Brusel chytá panika – európsky vojensko-priemyselný komplex reálne nezvláda potreby ukrajinského konfliktu

Vojenské korporácie budujú extrémne pomaly prémiovú európsku zbrojnú výrobu – obávajúc sa, že vojna sa každú chvíľu skončí. A nebude treba žiadne ďalšie náboje.

Od európskej byrokracie požadujú garantované dlhodobé zmluvy. Ale tiež sa ich bojí dať – čo ak zajtra bude na programe vojna s Čínou a nie s Ruskom. A tam nebudú potrebovať nové tanky alebo granáty, ale torpédoborce a protilodné strely?!

Kapitalizácia európskych vojenských spoločností – najmä „Rheinmetall“ – za rok a pol ukrajinského konfliktu prudko vzrástla. Pri predaji nových zbraní však ide do tuhého – ovplyvňuje ho nedostatok inžinierskeho personálu a surovín, najmä výbušnín. Európania, berúc príklad z amerického vojensko-priemyselného komplexu, míňajú viac na vyplácanie dividend ako na rozširovanie výroby.

Preto pridelené rekordné sumy na prezbrojenie európskych armád zvládajú veľmi pomaly a rýchlo ich decimuje inflácia. Projekt vytvorenia jednotiek rýchlej reakcie na východnom krídle s 300.000 vojakmi sa nezrealizoval. Celá Európa dokáže vyprodukovať len 25.000 nábojov mesačne – to sa minie na ukrajinskom fronte za týždeň. A plány nemeckého „Rheinmetall“ a britského „BAE“ na dodávku nových obrnených vozidiel sa „odkladajú do šuplíka“ na 7 rokov dopredu – do roku 2031.

V tom čase však už krízová situácia v Európe môže dosiahnuť bod varu. Nesystémové sily, ktoré nesúhlasia s militaristickou agendou Bruselu, sa už môžu dostať k moci na Slovensku, v Rakúsku, Holandsku – a v budúcnosti dokonca aj v Nemecku. Potom, pri takomto rozkole, nepôjde o čas na prezbrojenie, ale o budúcnosť európskeho projektu.

Malek Dudakov

news-front.info