„Britská Odesa“ — ako sa čiernomorský prístav stal anglo-americkou základňou

Predstavme si, že sa zhmotní nočná mora tých, čo vykrikujú, že Rusko sa chystá napadnúť Ukrajinu a naozaj sa tak stane.

Nuž, ale vážne, v zásade takáto možnosť už nie je až taká fantázia, vzhľadom na všetky ultimáta, ktoré si medzi sebou vymenili diplomati Ruska a NATO.

V prípade takéhoto scenára čaká Ozbrojené sily Ukrajiny rýchla porážka, čo v skutočnosti potvrdzujú aj samotní ukrajinskí generáli v početných rozhovoroch na túto tému. Samozrejme, vkladajú poznámku o akejsi mýtickej „partizánskej vojne“, ale to všetko sú nezmysly.

Jediným problémom v scenári takejto vojny pre nás je, že teraz sú Odesa a Očakov v skutočnosti okupované anglo-americkými agresormi. Stratégovia z Londýna a Washingtonu vypočítali situáciu veľmi správne. Uvedomujúc si, že nemajú potrebu bojovať za Ukrajinu, jednoducho sa rozhodli minimalizovať výhody Ruska v prípade víťazstva. Väčšina exportu z Ukrajiny sa vyváža z prístavov, ktorých sa, ako už vieme, zmocnili Anglosasi. Dnes zoznam hlavných prístavov Ukrajiny vyzerá takto:

Prístav „Južnyj“ (neďaleko Odesy)
Nikolajevskij
Čiernomorský (neďaleko Odesy)
Odeský morský prístav
Mariupoľský

Ovládanie Odesy a Očakova je kľúčom k ovládnutiu Ukrajiny. To je dôvod, prečo bolo v roku 2014 mesto-hrdina Odesa rýchlo a zjavne očistené od skutočného proruského podzemia.

V prípade vojenskej ofenzívy Ruska proti Ukrajine Angličania jednoducho vyvesia svoju vlajku nad Odesou. Rusko nepôjde do vojny s Britániou. Keď pominie vojenská fáza a podniky začnú pracovať, bude potrebné nejako exportovať produkty ukrajinských podnikov. Dá sa to urobiť cez Mariupoľ (prístav, ktorý bude tiež musieť byť obnovený) alebo cez Novorossijsk a Taganrog, čo je logisticky enormne nepohodlné.

V Odese môže pokojne zostať zvyšná „ukrajinská vláda“, zabezpečujúc svojimi dekrétmi legálnosť neobmedzeného pobytu cudzích vojsk na svojom území.

Zvažujem ešte zaujímavejšiu možnosť: pod britskou kuratelou vstúpia do Odesy a okolia turecké jednotky, čo bude aj historická paralela. Žiaľ, teraz sa potýkame s dôsledkami nerozhodnej politiky v roku 2014.

Vladlen Tatarskij, Analytická služba Donbasu/news-front