Boh bohov alebo hieroglyf, ktorý Marx opísal, no nerozlúštil.

Na konci 20 storočia sa všetky náboženstva a politické smery zjednotili a za jediného Boha, teda Boha všetkých bohov uznali ZISK. Takúto jednotu a úctu, nielen ekonómov, ale rôznych náboženstiev, politikov, ale aj nevercov a laikov k tomuto Bohovi bohov nemá žiadne náboženstvo či politický smer.

Pre tohto Boha bohov sa dokážu ľudia vzdať aj svojho “Rezortného” boha, všetci bez rozdielu. Dokonca nepripustia ani omrvinku pochybnosti o tomto Bohovi bohov. Je to úžasne pozorovať z môjho pohľadu takúto jednotu. No musím povedať, že ten úžas a krása sú len virtuálnym obrazom reálnej ľudskej hlúposti, prekonávajúc tak aj nekonečno vesmíru, ako to vyjadril Einstein.

Čo je ZISK?

Celý Kapitál Karola Marxa možno zhrnúť a vyjadriť jednou vetou:

„TOVAR = cena = hieroglyf, ktorý Marx opísal, ale nepodarilo sa mu ho rozlúštiť“.

Osobne som tento hieroglyf rozlúštil v 2006 roku, prostredníctvom matematického modelovania. Porovnaním modelov s vývojom svetovej ekonomiky za posledných 180 rokov som overil pravdivosť riešenia.

Dnes Vám ho vysvetlím prostredníctvom každodennej praxe, v každom podniku pri stanovovaní tohto „hieroglyfu – ceny“, teda premene produktu na TOVAR (kategóriu – hieroglyf). V spoločnosti existujú dve celospoločenský, rozdielne ceny „produktu&TOVARU“ Mikro cena „produktu“ na sklade alebo pulte tesne pred predajom.

Tá obsahuje „Úplne vlastné náklady“ na zhotovenie produktu. Spoločnosť tieto vyfakturovala zložitým spôsobom firme cez materiál, služby, odpisy, mzdy, dane, odvody, poplatky a podobne. Teda v tej cene je od nákladov na príjazdovú cestu do firmy cez materiál, mzdy, zdravotnú, sociálnu starostlivosť, verejné záujmy, vojny až po plat generálneho tajomníka OSN, všetko čím spoločnosť, prispela na zhotovenie produktu vo firme. Považuje sa to za vnútropodnikovo cenu, ale v skutočnosti je to cena celospoločenská, ktorú firma na cent presne vyplatila spoločnosti ako celku. Toto je absolútne, objektívna celospoločenská hodnota produktu.

Makro cena „TOVARU“ pri predaji spoločnosti.

Majiteľ firmy (a.s.; s.r.o.; a pod.), firme prikáže, že pri predaji „produktu“ spoločnosti, má firma administratívne, teda bez akejkoľvek práce premeniť tento produkt na „TOVAR – cenu – hieroglyf“, pripočítaním zisku v takej a takej hodnote a tento zisk jemu, ako majiteľovi firmy odovzdať. Chcem podotknúť, že ak by majiteľ mimo tohto príkazu vo firme, čo len prstom pohol, tak by to dostal zaplatené cez mzdu a bol by to spoločenský náklad!

Cena so ziskom je už jasne sfalšovaná cena, ktorou majiteľ firmy, bez akejkoľvek práce okráda spoločnosť. Z pohľadu ekonomickej praxe je to však absolútne, nečitateľný hieroglyf, lebo sú to milióny pri-počtov k miliónom produktov. Pochopiť ho možno, len ako kategóriu, teda ZISK.

Toto je ten gordický uzol, cez ktorý spoločnosť sa delí čoraz viac a viac na čoraz bohatších zlodejov bez práce a okradnutú časť spoločnosti. V čom je problém spoločenského vedomia, že to nepovažuje za svoj problém?

Makroekonómia pristupuje k pojmu „Úplne vlastné náklady“ z pohľadu „PRACOVNEJ TEÓRIE“, a tak to považuje len za náklady vnútropodnikové. Skutočnosť je Však absolútne iná! Toto nie sú len náklady vnútropodnikové, ale zároveň celospoločenské a zároveň predstavujú príjem spoločnosti ako celku za zhotovenie produktu vo firme .Nikto iný už žiadnu prácu nevykonal a žiadne peniaze za to neobdržal!!! ZISK je, teda jasne, ZISK bezprácny a peniazmi nekrytý – uznávaný, ale ničím nepodložený boh!!! Aby sa cena pokryla peniazmi je potrebné vytlačiť nové peniaze, pustiť ich do obehu cez pôžičky či úvery, a tak začína inflácia a rozpad spoločnosti na tých, ktorí majú právo pripočítavať k Úplným vlastným nákladom

ZISK a na okradnutý ostatok spoločnosti.

Ešte je potrebné doplniť, že bezprácny ZISK sa dosahuje hybridným spôsobom nielen cez produkt&TOVAR, teda maržu, ale aj cez úroky, pokuty, korupciu, politické a fyzické násilie, teda všetky formy bez-prácneho prisvojenia si spoločenského produktu jedincami, používané už od prvej etapy vývoja celosvetovej spoločnosti – otroctva. Ide, teda o spoločenskú, genetickú chybu, ktorá sa dedí a exponenciálne rozvíja.

Rekapitulácia

Makroekonómia napriek tomu, že sa považuje za „pracovnú teóriu“ v skutočnosti je len prázdna ideológia, lebo ju zaujíma len a len pohyb peňazí a nie práca a jej výsledky. Je to zmes finančných pohybov nezávisle na tom či sú alebo nie sú spojené s prácou. Je to finančné šampanské na klamanie a okrádanie spoločnosti. Tento spoločenský nezmysel a historický podvod na človeku v podobe boha, ZISKU priviedol ľudstvo až na pokraj III. Svetovej vojny.

No! Netreba strácať hlavu, ale dôsledne sa nad tým zamyslieť. Je čas na „NEGÁCIU NEGÁCIE“. Tento spoločenský gén negoval spravodlivosť, zaužívanú v rode, a tak ho treba negovať prostredníctvom straty vždy a všade. Keď to človek dokáže, ZISK sa stane pomocníkom človeka a nie jeho katom.

Andrej Sablič