Biely dom zažiaril mierom: Podpísaná historická mierová zmluva!

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok v Bielom dome podpísali mierovú dohodu zameranú na ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu.

Spojené štáty zároveň uzavreli s oboma krajinami bilaterálne dohody, ktorých cieľom je rozšíriť spoluprácu v oblasti energetiky, obchodu a technológií. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AP.

„Nastoľujeme mier na Južnom Kaukaze,“ povedal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev po podpise dohody. Podľa arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana dnes obaja lídri položili základy „lepšieho príbehu, než aký sme mali v minulosti“. Trump oznámil, že obe krajiny sa zaväzujú navždy ukončiť všetky boje. 

Nezverejnení vysokopostavení predstavitelia administratívy USA pre agentúru Reuters uviedli, že ide o prvé ukončenie zamrznutého konfliktu na periférii Ruska od konca studenej vojny a že je to udalosť s veľkým významom pre celý región. 

Potenciál Južného Kaukazu naplnoi otvorený

Web Euronews podotýka, že z dohody medzi Jerevanom a Baku budú profitovať Spojené štáty. USA získavajú práva na využívanie 43-kilometrového koridoru, ktorý spája azerbajdžanskú exklávu Nachičevan s Azerbajdžanom. Trasa vedúca cez južný cíp Arménska je známa ako Zangezurský koridor, ale v deklarácii sa o nej hovorí ako o Trumpovej trase pre medzinárodný mier a prosperitu (TRIPP). 

Ukončenie činnosti tzv. Minského formátu, ktorý fungoval pod záštitou OBSE, bolo požiadavkou Ilhama Alijeva. Baku trvá na tom, že akékoľvek zmienky o karabašskom konflikte nezodpovedajú realite, keďže konflikt bol vyriešený silou a Arménsko bolo nútené uznať, že Karabach je súčasťou Azerbajdžanu. 

Trump už pred piatkovým stretnutím s lídrami oboch krajín uviedol, že so Spojenými štátmi budú podpísané ekonomické dohody, ktoré „naplno otvoria potenciál Južného Kaukazu“. Teraz oznámil, že Washington ruší obmedzenia týkajúce sa obrannej spolupráce s Azerbajdžanom. 

Nobelova cena za mier?

Arménsko a Azerbajdžan, ktoré získali nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, boli v spore už od konca 80. rokov, keď sa Náhorný Karabach – azerbajdžanský región s prevažne arménskym obyvateľstvom – s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu. V roku 2023 Azerbajdžan získal Karabach opäť pod svoju kontrolu, čo viedlo k úteku približne 100 000 etnických Arménov do Arménska. 

Pašinjan s Alijevom ocenili, že Trump pomohol konflikt ukončiť, a uviedli, že ho nominujú na Nobelovu cenu za mier. „Kto iný ako prezident Trump si zaslúži Nobelovu cenu za mier?“ povedal Alijev. 

Baku a Jerevan sa už tento rok v marci dohodli na sedemnástich bodoch mierovej dohody, no na jej podpis sa stále čaká. Návrh dohody predpokladá nadviazanie diplomatických stykov, spoločnú demarkáciu hraníc a odchod európskych mierotvorcov. Baku navyše požaduje, aby z arménskej ústavy zmizli všetky zmienky o Náhornom Karabachu. To by si však v Arménsku vyžiadalo referendum. 

/ hlavnydennik.sk /