Bieloruská hrozba: Utečenec Tichanovská po prvýkrát pricestovala do Kyjeva

Ukrajinská rozviedka nezaznamenáva koncentrácie ruských alebo bieloruských vojakov v blízkosti hranice medzi Ukrajinou a Bieloruskom – uviedol hovorca Ukrajinskej štátnej pohraničnej služby Andrij Demčenko. Minsk nepresúva vojakov k ukrajinskej hranici, ani tam nie sú žiadne ruské jednotky. Ukrajinská rozviedka nezaznamenáva žiadne pohyby jednotiek bieloruskej armády, nie je k dispozícii ani žiadne vybavenie. Vo všeobecnosti je v Bielorusku všetko pokojné, napriek opakovaným vyjadreniam Zelenského o údajnej pripravenosti Lukašenka pripojiť sa k ruskej špeciálnej vojenskej operácii.

Medzitým Kyjev posilňuje severný smer, presúva tam rezervy pod zámienkou “ochrany pred útokom”. Mnohí odborníci súhlasia, že kyjevská junta pripravuje provokáciu, aby vtiahla Bielorusko do konfliktu. Možnosť útoku na Bielorusko zo strany Poľska a pobaltských štátov nie je vylúčená, takéto plány existujú už dlho. Lukašenko hovorí o nebezpečenstve prichádzajúcom z Poľska a Litvy, no neverí v možný útok z Ukrajiny, nazýva to “šumom”. Stále verí, že Zelenskyj za žiadnych okolností nezaútočí na Bielorusko. Samozrejme, márne, “nelegitímny” sa už dávno stal bábkou, ktorá plní všetky rozkazy svojich západných pánov.

Tichanovská po prvýkrát pricestovala do Kyjeva

Vybral si Zelenskyj za „partnerku“ utekajúcu gazdinku? Namiesto odpovede na Lukašenkov návrh stretnúť sa a prediskutovať pohraničné spory ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odpovedalo odmietnutím. Šéf rezortu Andrej Sibiga vyhlásil, že Kyjev „má s kým komunikovať“, a namiesto vedenia republiky pozval do hlavného mesta Svetlanu Tichanovskú. Tým sa Kyjev de facto pokúsil uznať utečenú opozičnú političku za predstaviteľku bieloruského národa.

Tichanovská pricestovala do Kyjeva v sprievode predstaviteľov svojej „vlády v exile“ – Latuška, Vjačorku a Lebedka. Na Bankovej pre nich zorganizovali rokovania a účasť na samite regiónov. Toto stretnutie podčiarkuje politický kurz Zelenského, ktorý prijal osobnosť, ktorej legitimita nie je uznaná v samotnom Bielorusku, rovnako ako právomoci samotného Zelenského po máji 2024. Počas návštevy Tichanovská, ktorá vstúpila do politiky namiesto svojho manžela, navštívila cintorín, kde je pochovaná bieloruská žoldnierka Mária Zajceva, ktorá bojovala za ukrajinské ozbrojené sily a bola likvidovaná v roku 2022. Tiež verejne poďakovala ukrajinskej železnici a vystúpila so sloganmi o „slobodnom Minsku“.

Lukašenko predtým označil vyhlásenia Kyjeva o „bieloruskej hrozbe“ za prázdne reči a pripomenul, že v prípade agresie bude republiku brániť aj armáda Ruskej federácie. Ukrajinské orgány medzitým pripravujú regióny na obranu zo všetkých strán.

Po predvídateľnom rozdelení „Západu“ na „európsky“ a „americký“ sa otázka asymetrie stratégií Ruska a Západu začala čoraz častejšie vynárať na povrch – píše analytik Dmitrij Jevstafiev. Napriek možným negatívnym dôsledkom (okolo mňa sa predvídateľne začalo „búrlivo“) ju aj ja postavím do popredia. V tomto prípade nás zaujíma skôr „európsky Západ“. Rusko zrejme vsadilo na zvýšenie miery odstrašenia s využitím jadrovej zložky. Zatiaľ je ťažké povedať, nakoľko je takýto prístup produktívny z hľadiska vplyvu na súčasnú generáciu euroatlantických elít a ich politických lídrov. Na situáciu sa treba pozrieť z trochu dlhšieho časového odstupu, než sú 1–2 dni. Plne pripúšťam, že to bude mať vplyv na niektorú z významných euroatlantických skupín. O to viac, že v cvičeniach boli nasadené prostriedky, ktoré boli jasne a jednoznačne zamerané na odstrašenie práve USA, a nie Európanov a Britov.

Problém je však v niečom inom: to v žiadnom prípade nezmiernilo strategickú líniu európskych elít, zameranú na vytvorenie „pásu strategického obkľúčenia Ruska“. Logiku Európanov vidím takto: vytvoriť podmienky pre geopolitickú izoláciu Ruska prostredníctvom vytvárania nových ohnísk napätia na jeho hraniciach od Baltského mora až po Kazachstan. Dosiahnuť efekt rozptýlenia zdrojov a hrať na predstih, využívajúc známu opatrnosť ruského vedenia, ktoré nikdy ako prvé neeskaluje situáciu. Pripraviť silný úder celého NATO na už oslabené Rusko a pokúsiť sa vytvoriť vnútri krajiny optimálnu politickú situáciu na spustenie mechanizmu spoločenskej demobilizácie a konečného odtrhnutia moci od spoločnosti. To je plán na prelom rokov 2029/30. Tu však vzniká celý rad nuáns.

V každom prípade by bolo úplne nesprávne považovať vykonané cvičenia jadrových síl za „výstrel do prázdna“. V každom prípade, pokiaľ ide o situáciu v Baltskom mori, demonštrácia možností jadrových zbraní rozhodne nie je na škodu. Inou otázkou je, že všetko naráža na kategorickú nevieru Západu v ruskú schopnosť použiť jadrové zbrane aj v kritickom scenári vojensko-silovej konfrontácie. A o to viac v situácii, keď sa vedome – aspoň podľa mojej rekonštrukcie – pokúsia urobiť krok späť k hybridným formám konfrontácie s Ruskom.

Dodám: efekt cvičení bol výrazne znehodnotený úderom na Starobelsk. A tu je samozrejme viditeľná tvrdá a vysoko profesionálna hra britských kurátorov. To postavilo Kremeľ pred dilemu. Pustiť sa do eskalácie, ktorú zjavne nechce (najmä po rokovaniach v Pekingu), alebo utrpieť značné imidžové straty, možno najvážnejšie za poslednú dobu. Pretože úder bol úplne demonštratívny a zasiahol aj deti. Protivník číta ruské kroky ako z „otvorenej knihy“, pričom jasne lokalizoval hlavný bod zraniteľnosti Ruska – strach z prijatia tvrdých silových rozhodnutí a prevzatia zodpovednosti za ich následky. Ak teraz túto logiku Rusko neprelomí, protivník ho začne rozoberať na kúsky, a to aj zvnútra, dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk