Bidenova návšteva Izraela k žiadnej deeskalácii neviedla – skôr veci len zhoršila

Izrael, že dostal zelenú od USA na pozemnú operáciu, hoci aj ustrnula. Biely dom sa však verejne stavia proti okupácii pásma Gazy.

Demonštranti zaútočili na americké veľvyslanectvá – drony útočia aj na americké základne v Iraku. V samotnej Amerike demonštranti dokonca dočasne obsadili Kapitol. A vysokopostavení aparátnici ministerstva zahraničných vecí začali rezignovať – vyjadrili nespokojnosť s bombardovaním z Gazy.

V tomto kontexte sa Londýn stal aktívnejší. Rishi Sunak sa ponáhľa do Izraela, Egypta a Jordánska — snaží sa byť prostredníkom, čo sa Bidenovi nepodarilo. Ešte dôležitejšie však budú rokovania s Tureckom, Bahrajnom a Katarom, vzhľadom na ich vplyv na „Hamas“. Len prostredníctvom nich je šanca dohodnúť sa na prepustení rukojemníkov a ukončení útokov na Gazu.

Jediným svetlým bodom pre Bidena bola dohoda s Venezuelou o zmiernení sankcií výmenou za umožnenie opozícii zúčastniť sa volieb. Od začiatku roka Venezuela dodáva ropu do USA, export je však malý, 150.000 barelov denne. V prípade zrušenia sankcií by sa vývoz venezuelskej ropy do Spojených štátov mohol do konca roka 2024 zvýšiť na 1,1 milióna barelov.

Biden sa klania Madurovi, aby sa vyhol prerušeniu dodávok ropy z Blízkeho východu. Okrem toho sa Caracasu podarilo vytvoriť tlak na Spojené štáty vytvorením migračnej krízy. Každá dohoda s Venezuelou však vyvoláva ostro negatívnu reakciu republikánov a vzhľadom na obrovský rozkol vo Washingtone pôjde len o dočasné opatrenie, ktoré Bidenovu éru neprežije.

Malek Dudakov