Belousovová: Od debilizácie k demoralizácii politiky

Po nástupe vlády Matoviča sa zavŕšila etapa vývoja ktorú môžeme otvorene nazvať ako obdobie TOTÁLNEJ DEBILIZÁCIE slovenskej politiky. V tom bude asi so mnou súhlasiť každý aspoň trochu súdny človek so zdravým rozumom.

Prejavilo sa to v zložení poslaneckého zboru, kde hlavne poslanci za vtedy najsilnejšiu stranu OĽANO vystupovali ani nie ako obyčajní ľudia, ale skôr ako obyčajní primitívi a hlupáci.

Zloženie vlády vtedy nebolo iné. Stačí si spomenúť, že predsedom vlády a neskôr ministrom financií bol Matovič! A tiež že ministrom školstva bol vyučený kaderník s pochybne nadobudnutým vysokoškolským diplomom.

Štátnu kasu a budúcnosť národa – teda to najdôležitejšie – mali v rukách veľmi slušne povedané totálni neschopáci.  Prežili sme to ak keď za cenu mnohých veľkých strát. Napríklad tých 20 000 ľudských životov, z ktorých mnohí boli obete atómovky a ďalších chorých nápadov a pokusov jedného blázna a jeho pritakávačov.

Ako tak sledujem slovenskú politiku, musím konštatovať, že z obdobia DEBILIZÁCIE sme sa dostali do obdobia TOTÁLNEJ DEMORALIZÁCIE slovenskej politiky.

Vláda sa hneď po voľbách začala vzďaľovať od svojich voličov, od občanov.  Tým nadelila konsolidačné uťahovanie opaskov a sebe vyššie platy.  Nezabudli ani na generálneho prokurátora. Dostane za štyri roky vo funkcii 5 000 eur.  Nikoho z koalície netrápilo , že taký dôchodok nemá na Slovensku nikto po štyridsiatich odrobených rokoch.

Prestali platiť základné pravidlá pri obsadzovaní vládnych kresiel, pretože zloženie vlády už nie je o politickej zodpovednosti kandidujúcich strán, ale o vydieraní konkrétnych jednotlivcov. 

Vládni predstavitelia začali hrať divné slovné hry s tými, ktorí ich dostali k moci. Ani náboj na Ukrajinu, sa zmenilo na „ani náboj zadarmo na Ukrajinu“.  A zbrojovky fachčia naplno. Politika na všetky štyri svetové strany je občas len jedno veľké pokrytectvo v duchu hesla „doma tak a v Bruseli onak“.

Už mi to občas príde, že vládna moc skúša , čo si ešte môže dovoliť, kam až môže zájsť, alebo čo im ešte volič zožerie.  Skvelým príkladom je minister Rudolf Huliak.  Jeden z tých, ktorých ja nazývam „vládni vydierači“. Vyvydieral si post ministra, ale to mu nestačilo.  Začína dosadzovať „odborníkov“ .

Jednou z takých odborníčok je aj bývalá účastníčka reality show, ktorá má posilniť komunikáciu s verejnosťou.  Jej výhodou podľa ministra je to, že je úspešná influenserka.

Ak je pán minister náruživým fandom reality show, ak sa mu s touto osobou dobre „komunikuje“, tak by to mal robiť vo voľnom čase a za svoje.  Konanie pána ministra Huliaka je nielen výsmechom absolventom vysokých škôl, ale aj všetkých slušných ľudí. On im, resp nám všetkým daňovým poplatníkom odkazuje, že na uplatnenie v jeho rezorte netreba odbornosť, vzdelanie, prax a pod.  Stačí účasť v reality šou a správne „komunikačné“ schopnosti.

No v období DEMORALIZÁCIE slovenskej politiky je aj toto asi normálne. Aspoň tak mi to pripadá, keď čítam reakcie mnohých priaznivcov vládnej koalície.  Až mi to pripomína známu scénku z kultového slovenského filmu Pacho, hybsky zbojník: „…ešte pán veľkomožný, ešte…si udrite…“

Dokedy ešte ?! …

Anna Belousovová