Antikomunistický disident šíri slogan Stalina

Jána Budaja si stredná a staršia generácia pamätajú ako tribúna novembrovej „nežnej revolúcie“ (1989), kedy sme odzvonili komunizmu, ale nie komunistom. Prsnejšie zvrhli sme z trónu štátnu ideológiu marx-leninizmu, ale cez tretí sektor a korporátne médiá sa nám vrátila ideológia liberalizmu a neomarxizmu.

Paradoxne ich dedičstvo dnes šíri skúsený politický matuzalem, ktorý sa v televízii TA3 v nedeľnej   debate v relácii V Politike (23.10.) vyjadril, že odíde z vlády aj koalície, ak príde k dohode s “fašistami“.

Nespresnil síce s kým alebo s ktorými „fašistami“ by sa mala jeho koalícia a najmä vládna strana dohodnúť, ale to na našu glosu na bizarnú situáciu, do ktorej sa nechal vtesnať Budaj ani nie je potrebné. Nálepka je a ostane len a len nálepkou a politickou nadávkou ako súčasť informačnej vojny.

Ako člen podzemného hnutia v bývalej totalite by mal Budaj rozpoznať, čo je to kráčať po prúde. V politickom a mediálnom hlavnom prúde (mainstreame) sa to dnes len tak hemží lacnými povrchnými difamačnými nálepkami, ktorých pojem, ani význam ich šíriteľom nič nehovorí. Ako kedysi v totalite. stačí ich údernosť.

A rovnako stačilo zaujať len správny postoj  a fľochnúť nejakú tú angažovanú dogmu na vnútorného nepriateľa.

Alebo povinnú tézu na kariérny postup o „vysporiadaní sa s náboženskou otázkou“, teda faktické zavrhnutie náboženstva a viery.

V relácii Budaj fľochol, že sa vlastne vysporiadal s politologickou otázkou na „fašistov“, čo bolo pre bývalých súdruhov, najmä tých čechoslovakistických, jedno z povinných vyznaní. Špeciálnu príchuť mal najmä antislovenský terminus-technikus „klérofašistii“. Faktom je, že dávno pred dnešnými liberálmi nálepku „fašisti“ nielen vymysleli, ale aj na dennom poriadku aj používali komunisti. A aj takto si upevňovali totalitu a svoju moc zastrašovaním.

Budaj však aj vzhľadom na vek a tým, čím si prešiel, by mal poznať nástrahy prpagandy s nálepkovaním a špeciálne genézu jednej z najfrekventovanejších nálepiek – „fašisti“.

Nálepku „fašisti“ vynašiel J. V. Stalin

Pre bývalého protikomunistického disidenta, ktorý sa štylizuje konzervatívne v konzervatívne sa vydeľujúcom hnutí OĽANO  je priam spoločensky aj politicky likvidačné propagovať nielen ultraliberálne nálepky, ale najmä know how komunistického diktátora Jozefa V. Stalina.

Bol to totiž Stalin, kto na zjazde Komunistickej internacionály (Kominterna) súdruhom z celého sveta nariadil, aby paušálne používali na triednych nepriateľov a odpadlíkov od marx-leninizmu nálepku „fašisti“.

„My ich budeme nazývať fašisti a oni sa nebudú môcť brániť“, povedal Stalin o pôsobení tejto dnes ošúchanej politickej nálepky

A presne v intencii a najmä Stalinom vpečatenom posune významu pojmu „fašista/i“ podľa cielenej manipulačnej metódy diskreditačnej a difamačnej nálepky sa dnes tento pojem nadužíva najmä v liberálnom, ultraľavičiarskom a progresívnom spektre.

Dnešní liberálni neomarxisti ani neskúmajú zhodu medzi slovom-pojmom a význanom.

Opäť im totiž ako kedysi na ich ideologický „boj“ stačia len mentálne skratky v podobe nálepiek a metóda ďalšieho radikálneho ľavičiara Saula Alinského „name&shame“.

Asi je čas opäť si nasadiť „budajku“ a označiť ďalších totalitných diktátorov: zhodiť z verejného priestoru nielen nové ultraľavičiarske ideológie (neomarxizmus, multikulturalizmus, liberalizmus, gender agendu…), ale z trónu moci aj ich nositeľov – európskych neomarxistov a progresívcov. Jedno je isté: na „Budajov“ sa už na nových tribúnach spoliehať nemôžeme.

Rafael E. Rafaj

skspravy