„Angažovaní“. Už aj časť folkloristov sprogresívnili?

Kam smeruje kultúra? Tak toto sa pýtajú a riešia angažovaní aktivisti „kultúrneho štrajku“ a akejsi sorošovskej platformy Otvorenej kultúry ako reakcia na kroky rezortu kultúry, kde prišli niektorí šéfovia z liberálneho spektra o svoje teplé vedúce miestečká.

Nuž nič nie je večné, ani Lenin, ani šírenie progresívnych ideológií a dokonca ani vesmír nemusí byť podľa niektorých modelov večný… Takže na Námestí SNP v Bratislave a ďalších verejných miestach vidíme aktivizmus plačiek na nesprávnom hrobe.

Ak sa však do prebiehajúcej, už ostrej kultúrnej vojny nechali zlákať aj niektorí folkloristi, predstavitelia ľudovej, slovenskej, národnej kultúry, tak sa nedá neozvať a odpovedať, kam smeruje slovenská kultúra, nie však „kultúra na Slovensku“, čiže akási „otvorená kultúra a žiadna iná“!

Nemám pocit, že by ľudový folklór spĺňal tento ideologický naratív progresivizmu, tak nechápem aktivizmus a angažovanosť časti folklórnej obce na liberálnej propagande a bojisku kultúrnej vojny v radoch tých, ktorí systematicky ničia všetko konzervatívne, tradičné, národné, zvykoslovné alebo pôvodné, lebo veď „pokrok“ …

Dávať sa pod jednu pódiovú plachtu s tými, ktorí za ohrozenie kultúry považujú zatvorené dvere na Slovenskom národnom divadle pre dúhový festival „queer drama“, tak to je predstaviteľov tradičnej kultúry streľba do vlastnej nohy.

Poďme k otázke, kam smeruje naša kultúra? 

Odpoveď  je stále tá istá: tam, kam chce. Každý má slobodu voľby. Tú má však aj legitímna verejná moc vo forme slobodného rozhodnutia, čo podporí a čo nepodporí z verejných financií.

Systémovo to vidím tak, že reforma v kultúre smeruje k jej deideologizácii.

Ideológia – akákoľvek, tobôž súčasné civilizačne rozvratné dogmy neomarxizmu, multukulturalizmu a progresivizmu, čiže ak neviete tzv. „kultúrneho komunizmu“, ktoré deformujú celú spoločnosť, nielen kultúru a umenie – nemá čo nielen vo verejnej moci, ale aj vo verejnom priestore  čo hľadať.

A teraz to obrátime. Prečo sa nepýtate, odkiaľ sa vzala kultúrna vojna, ktorú tu tichým dlhým pochodom naprieč inštitúciami rozpútali ideologickí fanatici neomarxizmu, ktorých nasledovníci a aktivisti vás namotali na účasť na proteste? Prečo sa najskôr nespýtate, čo všetko už táto kultúrna vojna progresivizmu zničila a stále chce ničiť, cenzurovať, deformovať, zosmiešňovať, ostrakizovať?

Fakt nechápem, čo vy, milí folkloristi, vlastne robíte na Nám. SNP a prečo idete do novej vojnovej ofenzívy kultúrnej vojny progresívcov voči väčšine nielen Slovenska, ale aj sveta?

Tak si to zhrňme

Pomýlených aj angažovaných bolo v každom režime dosť. Čas nielen lieči, ale aj odhaľuje skutočnosti, ktoré nemusíme v reálnom čase vidieť, a tak verím, že raz pochopíte aj realitu kultúrnej vojny a vaše nešťastné angažovanie sa v nej… Bez ohľadu na to, ako pekne zaspievate a zahráte na mítingu,

kultúra smeruje preč od pregresivistických ideologických dogiem.

Odpútava sa od rôznych angažovaných aktivistov, ktorí šíria postojovú, názorovú, politickú a ideologickú neznášanlivosť, lebo nedokážu prijať iný názor. Lebo si namýšľajú, že len ten ich, progresívny,  je ten „správny“, že oni sú dokonca tí „pokrokoví“ lepšoľudia na „správnej strane dejín“.

A viete čomu sa najviac úprimne ako slovenský rodoľub a vlastenec čudujem? Že ste taký klenot národa ako je ľudové umenie a kultúra použili pre ciele tých, ktorí vo svojej mentálnej výbave a slovníku nemajú a ani nepoznajú pojem „slovenský národ“ –  z ktorého umu vzišlo aj to, čomu sa venujete – ale poznajú len občanov či dokonca len svetoobčanov prípadne sa považujú len za Európanov bez národnosti.

Tomu sa hovorí aj komplex malosti (inferiorita), ale aj oikofóbia – psychická porucha vnímania svojho vlastného.

Ja som presvedčený, že skutočná trvalá a povznášajúca kultúra je len národná, lebo aj vy ste dôkazom, že pretrvala veky aj trendy. Podobne ako spojenia talianska opera, ruský balet, grécke sochárstvo, viedenské valčíky, francúzski impresionisti, španielske flamengo… a aj neopakovateľný úžasný slovenský folklór.

Preto ma udivuje, že ste sa postavili do jedného šíku s tými, ktorí nepoznajú pojem národ a ani necítia pojem vlasť, ale len „tátokrajina“.

Aj keď by sa rezortu kultúry dal vytknúť štýl komunikácie, či chytanie psa za chvost, zamyslite sa, komu a čomu ste v skutočnosti poslúžili. Je mi naozaj ľúto, že ešte aj ľudia, interpreti a umelci udržiavajúci tradičné zvyky a pôvodnú  ľudovú kultúru prispeli k vyrytiu ešte väčšej brázdy, rozdeľujúcej náš národ v šírení nenávisti k vlastnej podstate.

Vedzte, že skutočné umenie, vrátane toho ľudového, vychádza z duše, nie z -izmov a -ológií, ktorých živnou energiou bola, je a vždy bude len a len nenávisť. Mimochodom, aká „otvorená kultúra a žiadna iná“, keď len vďaka uzavretým dedinkám v údoliach a dolinách mohla vzniknúť tak pestrá, rýdza, originálna ľudová slovesnosť, zvyky, tradície, ľudový spev a tanec s množstvom vlastných  jedinečných prvkov a invariantov.

Slovenské ľudové umenie a národná kultúra vyvierali z lásky a ladnosti k rodnej hrude a verím, že tomu tak aj ostane, bez ohľadu na angažovaný protest malej časti aktivistov z folklórneho prostredia.

Rafael Rafaj

skspravy