Analýza: Energetická chudoba ohrozuje Slovákov. Náklady na domácnosť máme najvyššie v EÚ

Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov.

Rastúce ceny energií ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľov Slovenska a výrazné zvýšenie platieb za elektrinu, plyn a teplo od januára budúceho roka môže byť pre mnohé domácnosti devastačné. Najviac ohrozenými skupinami takzvanou energetickou chudobou sú osamelí seniori, domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti WOOD & Company.

„Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ,“ uviedla analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

I keď presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje, je podľa analytičky k dispozícii niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým možno určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa najviac týka.

Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov.

„Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho ´single´ alebo jedného dospelého s dieťaťom,“ priblížila Sadovská. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178.000 obyvateľov Slovenska.

Ďalším ukazovateľom energetickej chudoby sú nedoplatky na účtoch za energie. Tie má 5,2 % obyvateľov SR, čomu zodpovedá viac ako 283.000 obyvateľov. Tento problém je podľa analytičky najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností.

Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvomi dospelými členmi a aspoň tromi deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi. „Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého (či už osamelého alebo s deťmi). Títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu či so splácaním úverov a hypoték,“ dodala analytička.

Energetická chudoba sa niekedy zjednodušene vysvetľuje ako stav, keď ľudia musia voliť medzi jedlom a platbou za energie. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia a ďalšie energie.

Návrhy na presnú definíciu energetickej chudoby by mala na základe údajov od dodávateľov a distribútorov energií vypracovať Slovenská akadémia vied.

SKsprávy