Američania si dnes volia nového prezidenta USA. O tom, kto bude najbližšie štyri roky šéfovať Bielemu domu sa rozhodujú medzi Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom

Desiatky miliónov voličov svojimi hlasmi rozhodujú aj o novom zložení 435-člennej Snemovne reprezentantov USA a tretine 100-členného Senátu.

Občania Spojených štátov si v utorok po štyroch rokoch volia prezidenta. V ostro sledovanom súboji o Biely dom proti sebe stoja kandidátka Demokratickej strany Kamala Harrisová a republikán Donald Trump. Predvolebné prieskumy naznačujú tesný výsledok, informuje TASR.

Desiatky miliónov voličov svojimi hlasmi rozhodujú aj o novom zložení 435-člennej Snemovne reprezentantov USA a tretine 100-členného Senátu.

Otváracie časy volebných miestností sa v jednotlivých štátoch líšia. V najmenej jednej obci v štáte New Hampshire môžu voliči hlasovať už od polnoci miestneho času (6.00 h SEČ), píše portál U.S. News & World Report. Prvé volebné miestnosti sa podľa denníka The Guardian zatvoria na východe štátu Kentucky a vo väčšine štátu Indiana už o 18.00 h miestneho času (v stredu 0.00 h SEČ).

Hoci je oficiálnym termínom tohtoročných volieb 5. november, v predstihu stihlo svoj hlas jednému z kandidátov odovzdať približne 80 miliónov ľudí, vyplýva z údajov.

O víťazovi rozhodne na základe výsledkov volieb zbor voliteľov, v ktorom má každý štát určený počet hlasov. Celkovo ich je 538 a úspešný kandidát musí získať viac ako polovicu, teda najmenej 270 hlasov. Najviac voliteľov, až 54, má Kalifornia.

Najväčšia pozornosť sa však v amerických voľbách sústredí na takzvané swing states, kde sú šance oboch kandidátov na víťazstvo mimoriadne vyrovnané. Do tejto skupiny tento rok patrí sedem štátov: Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Pensylvánia, Severná Karolína a Wisconsin.

Búrlivú predvolebnú kampaň poznačil pokus o atentát na Trumpa počas zhromaždenia v Pensylvánii či stiahnutie kandidatúry súčasného prezidenta USA Joea Bidena.

Harrisová (60), súčasná viceprezidentka USA, získala nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb po Bidenovom odstúpení. Exsenátorka a bývalá generálna prokurátorka v štáte Kalifornia by sa v prípade víťazstva stala historicky prvou ženou na poste prezidenta USA.

Trump (78) je kandidátom Republikánskej strany na prezidenta tretíkrát po sebe. V roku 2016 zvíťazil v súboji s Hillary Clintonovou a stal sa 45. prezidentom USA. O štyri roky neskôr sa však neúspešne uchádzal o znovuzvolenie, keď ho zdolal demokrat Joe Biden. Trump však odmietol uznať porážku a tvrdil, že došlo k rozsiahlym volebným podvodom. V máji 2024 sa stal prvým exprezidentom Spojených štátov, ktorý bol odsúdený za trestný čin.

Amerika to dotiahla, aj keď nie bez problémov, až do dňa volieb

Ruský politológ Malek Dudakov sa k nadchádzajúcim prezidentským voľbám v USA vyjadril vo dvoch nasledujúcich článkoch:

Republikáni sú plní dôvery vo víťazstvo. Dúfajú, že sa zopakuje volebný scenár z roku 1980. Vtedy prieskumy tiež ukazovali, že kandidáti — Reagan a Carter – išli plece k plecu. Nakoniec však ľahko zvíťazil Reagan.

Demokratická strana stále dúfa, že toto všetko je „červená fatamorgána“. Nie sú však spokojní s dynamikou predčasného hlasovania. Republikáni majú prevahu v Nevade, Arizone, Georgii a Severnej Karolíne. A Trump už stúpa na päty Harrisovej v Michigane.

V Severnej Karolíne štáb Harrisovej na kampaň rezignoval — demokrati sa vopred vzdávajú tohto štátu bez boja a všetky svoje silu vrhajú na Pensylvániu. V Georgii sa republikánom podarilo dosiahnuť súdne víťazstvo — kde budú odmietnuté poštové hlasovacie lístky prijaté po dni volieb. Poštové podvody počas noci budú teda ťažšie.

Situácia v Nevade je zložitejšia – tu budú prijímať poštové lístky ešte tri dni po voľbách. Sociológovia sa preto domnievajú, že v Nevade má väčšiu šancu vyhrať Harrisová. Trump však ťaží z vysokej volebnej účasti medzi republikánmi a nízkej účasti medzi tradičnými demokratickými voličskými skupinami, ako sú černosi a Hispánci.

Zmenšuje sa aj rodová priepasť medzi Trumpom a Harrisovou. A J. D. Vance, ktorému sa v posledný deň kampane podarilo navštíviť až sedem štátov, je presvedčený, že v stredu večer bude jasné, kto vyhrá. Poštou hlasovalo menej ľudí ako v roku 2020 a sčítanie bude rýchlejšie. To tiež dáva výhodu republikánom, ktorí dúfajú, že zničia „poštovú mágiu“ Demokratickej strany.

V predvečer volieb v USA naberá na intenzite sociologická vojna

Republikánski prieskumníci sú presvedčení o víťazstve Trumpa vo svojich prieskumoch a naopak, demokrati priznávajú prevahu Harrisovej.

Mnohých amerických pracovníkov sociologických prieskumných agentúr čakajú počas volebnej noci ťažké časy.

Jednou agentúrou, ktorá bola schopná veľmi presne predpovedať výsledok volieb v roku 2020 a volieb do Kongresu v roku 2022, je „Atlas Intel“. Svoju povesť teraz vsádza na víťazstvo Trumpa. Nemusíte im veriť. Existujú však aj iné ukazovatele, že demokrati majú nejaké problémy.

Republikáni sú oveľa aktívnejší v predčasných voľbách. Prevahu už majú v Nevade, Arizone, Georgii a Severnej Karolíne a tú budú demokrati v deň volieb ťažko dobiehať. A na Stredozápade je pozícia republikánov silnejšia ako v roku 2020.

V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami je pomerne silný pokles volebnej účasti medzi menšinami, najmä černochmi. Vidno to na východnom pobreží USA – v Georgii, Severnej Karolíne a Pensylvánii. Navyše, niektorí černosi teraz prúdia do Trumpovho tábora, čo vytvára ďalšie riziká pre demokratov.

Veľa Židov v Pensylvánii tiež nechce voliť Harrisovú. Trump sa snaží získať na svoju stranu židov aj moslimov. V Minnesote podporili Trumpa dokonca Somálčania. Alarmujúce správy pre Harrisovú prichádzajú aj z Wisconsinu, kde môže mať tiež problémy. Celkovo majú demokrati veľa starostí. Či im „poštová mágia“ nakoniec pomôže, ako v roku 2020, alebo nie, to sa dozvieme už o pár dní.

Zdroj: info.sk / sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna