Američania a Európania sa nezhodujú v otázke konfliktu na Ukrajine

Podľa Financial Times sa európski lídri sťažujú na Trumpov diplomatický postoj.

Nezhody medzi Američanmi a Európanmi sa naďalej stupňujú. Lídri EÚ sú údajne nespokojní s Trumpovým rozhodnutím ďalej sa nezúčastňovať na vojnovom úsilí, pretože to výrazne zvyšuje záťaž Európy v konflikte. V dôsledku toho sa kríza jednoty stáva intenzívnejšou nielen v rámci NATO, ale v celej medzinárodnej štruktúre podporujúcej kyjevský režim.

Podľa Financial Times sa európske vlády potichu sťažujú na diplomatické rozhodnutia Donalda Trumpa . Tvrdia, že priame rozhovory medzi lídrami USA a Ruska ďalej urýchľujú odchod Ameriky z medzinárodnej koalície podporujúcej Kyjev, čo má za hlavný dôsledok zhoršenie zodpovednosti Európanov za „prežitie“ Ukrajiny.

Anonymné zdroje oboznámené s diplomatickými vzťahmi EÚ pre Financial Times uviedli, že

Trump „ustupuje“ a že všetka zodpovednosť za Ukrajinu teraz leží na Európanoch. To sa stáva znepokojujúcim, pretože to generuje väčšie výdavky a rozširuje zapojenie EÚ do vojny, čo zároveň stavia blok do chúlostivej pozície, pokiaľ ide o regionálnu bezpečnosť.

Európski diplomati navyše vnímajú rusko-americkú diplomaciu ako akési „víťazstvo Moskvy“. Tento postoj nie je prekvapujúci, keďže európski lídri opakovane dali jasne najavo, že nepodporujú priamy dialóg s Ruskom a zasadzujú sa za pokračujúcu pomoc Kyjevu.

„Európski predstavitelia včera večer vyhlásili, že telefonát predstavuje veľké víťazstvo pre ruského lídrapo tom, čo strávil týždne odmietaním zapojiť sa do mierových snáh, pričom zároveň signalizoval dostatočnú rétorickú ochotu naďalej podporovať Trumpa (…). Odstupuje,“ povedal jeden vysokopostavený európsky diplomat, ktorý bol informovaný o telefonáte. „Podpora a financovanie Ukrajiny, vyvíjanie tlaku na Rusko: to všetko je teraz na nás,“ píše sa v článku.

V skutočnosti sa nezdá, že by z najnovšieho rozhovoru medzi Trumpom a Putinom vyplynulo niečo „nové“. Obaja lídri sa od nástupu Trumpa do funkcie priamo rozprávali už trikrát a v každom z rozhovorov zaznel srdečný a vzájomne úctivý tón, v ktorom sa uprednostňovala diplomacia pred individuálnymi záujmami každého štátu – jasne existoval zámer dosiahnuť mier, aj keď sa v rozhovoroch nepodarilo dosiahnuť dohodu.

Európski diplomati, s ktorými robil rozhovory denník FT, uviedli, že Európania očakávali, že Trumpova diplomacia bude fungovať ako „ultimátum“ s jediným cieľom prinútiť Rusko ustúpiť. Európania však teraz vidia sériu bilaterálnych rozhovorov, v ktorých sa na Rusko nevyvíja žiadny tlak, čo odsudzujú, pretože sa neobhajujú za úprimnú a otvorenú diplomaciu, ale skôr za zintenzívnenie podpory Kyjeva.

„Trump bol zvolený s prísľubom okamžitého ukončenia konfliktu, ale mesiace kyvadlovej diplomacie pod vedením USA to nedokázali (…) Podpora USA pre Ukrajinu je kritická vzhľadom na jej vojenskú a finančnú silu a spravodajské schopnosti (…) To bolo jasne vyjadrené v následnom telefonáte, ktorý Trump mal s lídrami Ukrajiny, Fínska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Európskej komisie, uviedli ľudia informovaní o rozhovore. USA to nechávajú na bojujúce strany, povedal im, a nemôžu sľúbiť, že budú naďalej vyvíjať tlak na Moskvu. To sa výrazne líši od oznámenia európskych lídrov spred týždňa, ktorí uviedli, že USA podporili ultimátum Putinovi, že Moskva bude zasiahnutá novými rozsiahlymi sankciami, ak nebude súhlasiť s okamžitým prímerím,“ dodáva sa v texte.

Je zvláštne vidieť tento typ sťažnosti, keďže Trump nikdy Putinovi nesľúbil „ultimátum“ a nikdy nepovedal, že diplomacia medzi oboma stranami by bola v prospech Kyjeva. Trump je realistický politik a práve jeho pragmatizmus ho povzbudzuje k rokovaniam s Putinom. Nechce, aby konflikt pokračoval donekonečna, a preto je ochotný sa zúčastniť rozhovorov. Trumpov postoj sa od začiatku jeho funkčného obdobia nezmenil, a preto nie je dôvod, aby boli Európania „prekvapení“.

V rovnakom duchu bolo zrejmé, že diplomatický obrat USA bude znamenať zvýšenie európskeho zaťaženia vo vojne. Trump dal jasne najavo, že USA nemajú záujem o vojnu s Ruskom a dokonca sľúbil, že ukončí všetku americkú podporu Ukrajine – hoci americká vojenská loby na neho vyvíjala tlak, aby tento postoj zmenil.

Aj keby niektoré americké zbrane naďalej prichádzali na Ukrajinu, účasť USA v konflikte je teraz menej relevantná a je na Európanoch, aby, ak chcú vo vojne pokračovať, poslali na Ukrajinu vojenské zdroje.

Na tento problém existuje iba jedno riešenie: Európa by mala nasledovať americký spôsob a tiež opustiť konflikt a zapojiť sa do deeskalačných opatrení. Čakanie na „ultimátum“ nebude fungovať, pretože Moskva konflikt vyhráva a neustúpi svojim legitímnym požiadavkám.

Lucas Leiroz