Amarant- Pravý chlieb Slovanov

Preto ho PETER I. prísne zakázal pestovať. Amarant má všelijaké pomenovania, ako napr. kohúti hrebeň, mačací chvost, líščí chvost, zamat, atď.

Amarant bol kedysi základnou potravou našich Predkov. Pred reformami Petra I. sa roľníci a ostatní obyvatelia vyznačovali výborným zdravím a dlhovekosťou. Peter Veľký vo svojich reformách zakázal pestovanie amarantu a používanie ho na chlebík, ktorý bol hlavnou obživou našich Predkov, čím zničil dlhovekosť na zemi, ktorá sa v tej dobe ešte udržiavala (podľa legiend sa starešinovia dožívali veľmi vysokého veku, hovorí sa, že až do 300 rokov).

Semena Amarantu

Jedinečné vlastnosti amarantových semien a oleja skúmal Nikolaj Ivanovič Vavilov vo veku 30 rokov. 20. storočie, ale po jeho smrti sa mnoho jeho diel stratilo.

Semená zázračnej rastliny obsahujú cenný olej. Lahodné sú na jedenie jemne opečené, chutia ako píniové oriešky.

Amarantové listy sú bohaté na vitamín C, karotén, flavonoidy, vápenaté soli, draslík, zinok, … Úspešne sa používajú na liečbu zápalu pankreasu, gastritídy, cukrovky, nádorov, ochorení obličiek a pečene.

Listy chutia ako špenát. Môžete ich použiť na polievku, rôzne šaláty, či čaj. Lahodné a veľmi zdravé!

Za zmienku stojí aj vysoká stráviteľnosť amarantových semien, ktoré neobsahujú lepok a preto sú ideálne pre ľudí trpiacich celiakiou.

Taktiež amarantová múka sa pridáva do rôznych kaší, často ovsených. Výsledkom je veľmi výživné a zdravé jedlo.

Alebo napr. starí Aztékovia používali amarant ako zdroj potravy pre svoje deti a amarantové semená si bojovníci odniesli na svoje výpravy, ako zdroj sily a zdravia.

Ako skutočný liek sa amarant používal v starovekej Indii a Číne na liečbu kráľovských rodín. Indické meno pre amarant je Ramadana (Boží dar).

Slovienka, obrázok zdroj: internet

#Slovienka