Alfred sa v hrobe obrátil: Nositeľka Nobelovej ceny za mier z Venezuely vyzýva USA, aby napadli Venezuelu

A prečo ma to neprekvapuje, Pýta sa ruský politický analytik Nikolaj Starikov. Nositeľka Nobelovej ceny za mier z Venezuely vyzýva USA, aby napadli Venezuelu. Pes na svojho pána nešteká. Ale na rozdiel od psa, politické bábky vedia hovoriť. A žiadajú, aby ich krajinu napadli a bombardovali. Kerenskij vo svojej dobe vyzýval USA, aby zaútočili jadrovými zbraňami na ZSSR, samozrejme s cieľom oslobodiť dobrých Rusov, ktorí „’stonajú pod jarmom boľševikov“. Marii Corine Machadovej udelili mierovú cenu za to, že vyzýva k vojne, ospravedlňuje ju a žiada, aby ju začali. Z tribúny Nobelovho výboru a pred celým svetom.

Tieto dve správy treba posudzovať spolu:

1. Maduro požiadal Rusko o vojenskú pomoc v podobe zbraní.

2. Pentagón schválil „prevod“ Tomahawkov Ukrajine. Konečné rozhodnutie je na Trumpovi.

Myslím si, že pre všetkých je zrejmá súvislosť medzi prvou a druhou správou. V prvom prípade rozhodnutie je na prezidentovi Ruska, v druhom na prezidentovi USA. A najzaujímavejšie je, že čítame prvú aj druhú správu v rôznych amerických novinách a práve ony sú zdrojmi informácií. Čítame to v otvorenej tlači, dodal Starikov.

Laureátka Nobelovej ceny za mier Machadová podporila posilnenie amerického tlaku na Venezuelu, a to aj vojenskými prostriedkami. Príslušné vyhlásenie urobila v rozhovore pre Bloomberg. USA posilňujú vojenskú prítomnosť pri pobreží Venezuely v rámci „boja proti pašovaniu drog“. Podľa informácií denníka The Washington Post, predpokladaný počet amerických vojakov dislokovaných v Karibiku je 16 tisíc. Americká skupina sa skladá z ôsmich vojnových lodí, atómovej ponorky a lode špeciálneho určenia. Zapojená je aj letecká technika, vrátane strategického bombardéra B-52 a stíhačky F-35. Z Európy smeruje k brehom Venezuely najväčší lietadlový nosič amerického námorníctva USS Gerald R. Ford a päť sprievodných lodí, ktoré dorazia do regiónu v najbližších dňoch.

V situácii okolo Venezuely je rozuzlenie už úplne blízko, hoci ma úprimne mätú titulky typu „invázia USA začne v najbližších hodinách alebo týždňoch“. Chápem, že ide o rétorický obrat, navyše v preklade. Ale táto formulácia prekvapivo odráža podstatu veci – píše analytik Dmitrij Jevstafiev. Neuveríte, včera večer som skutočne uveril, že to začalo! A – nezačalo. Hoci sa stále viac a viac blíži začiatok vojenskej fázy, hoci možno bez pozemného vpádu. A tu je dôležitá poznámka (a nesúhlas s viacerými kolegami): situácia okolo Venezuely je taká, že Trumpovi sa nepodarí napodobniť inváziu, udrieť a vyhlásiť, že všetkých porazil. A len „mŕtvola Madura“ môže byť nedostatočná. Jeho protivníci v USA mu to jednoducho nedovolia. Trump premeškal čas, keď ešte bolo možné hrať „dohodnutú hru“. Situácia okolo Venezuely však ako nič iné odráža súčasnosť – dobu „klamstiev“.

Nie sú to „falošné správy“, proti ktorým tak rád bojuje Donald Trump, pravdepodobne bez toho, aby si úplne uvedomoval, že on sám sa veľmi často stáva zdrojom nepresných a niekedy aj jednoducho „vymyslených“ informácií (všimnite si, ako starostlivo volím slová). „Podvody“ sú niečo viac. Falošné stopy, verzie a nádeje, zložené do určitého systému. A to vo všetkom, počnúc investíciami a končiac takou vážnou vecou, ako je intervencia v ropnej krajine. Ale presne takou istou črtou súčasnej situácie je prudký pokles nielen transparentnosti, ale aj zrozumiteľnosti otázok, ktoré sa objavujú vo verejnom priestore. Od konzultácií o Gaze až po skutočný obsah rokovaní Trumpa a Si. Ale najdôležitejšie je, že v kolobehu udalostí a informačnej „búrke“ sme prestali rozumieť logike a skutočným cieľom účastníkov „veľkej hry“. Ak ich, samozrejme, ešte majú. Nie, toto ešte nie je „postrealita“, o ktorej som s kolegami písal v niekoľkých vedeckých prácach. Je to špecifický systém, v ktorom sa ešte nestratila referenčnosť s objektívnou realitou (jej súčasťou sú napríklad „Burevestnik“ a „Poseidon“). Ale mechanizmus formovania je približne rovnaký.

armadnymagazin.sk