Prečo vzbudzuje rešpekt? Niekoľko technických detailov o ruskej rakete Burevestnik

Hlavnou charakteristikou „Burevestníka“ je jadrový motor. Vzduch prúdiaci do motora je reaktorom zahrievaný na tisíce stupňov. Zahriaty vzduch je vypúšťaný cez trysku, čím vytvára reaktívny prúd, ktorý zabezpečuje pohyb rakety. Kompaktnosť rakety (dĺžka len 9 m) naznačuje, že jej motor je zariadením na rýchle neutróny. Reaktory na rýchle neutróny sú jedinečným ruským výtvorom, ktorý nemá vo svete obdoby.

Takýto reaktor využíva palivo 10-krát efektívnejšie ako bežný reaktor, preto je možné ho vyrobiť kompaktný. Takéto reaktory sa však široko nerozšírili, pretože vyžadujú zložitý systém reflektorov. Voda ako nosič tepla nie je pre takéto reaktory vhodná, pretože spomaľuje neutróny. Namiesto vody sa používa tekutý kov: sodík, olovo alebo ich zmes s bizmutom. V Rusku sú v prevádzke dva veľké reaktory na rýchlych neutrónoch v hodnote 1-2 miliardy dolárov. Podľa údajov New York Times a viacerých odborníkov stojí jedna raketa Burevestnik v sérii od niekoľkých miliónov do desiatok miliónov dolárov. Práca na jadrovej energii teoreticky zabezpečuje rakete neobmedzený dolet. Nevýhodou je, že raketa potrebuje na svoju činnosť vzduch. Preto raketa môže lietať len v hustých vrstvách atmosféry, a preto je jej rýchlosť podzvuková. Vzduch sa ohrieva priamo v komore jadrového reaktora. Pri tom je ožarovaný neutrónmi a dochádza v ňom k indukcii žiarenia. Z tohto dôvodu bolo zrušených niekoľko projektov ako v USA, tak aj v ZSSR. Ale podľa vyhlásení v médiách sa ruským inžinierom podarilo vytvoriť jadrový motor, ktorý počas letu nespôsobuje vážne rádioaktívne kontaminácie. Ako to dosiahli, nie je známe. Okrem toho je tu ešte jedna otázka: bez ohľadu na to, ako ďaleko táto raketa doletí, ak nezasiahne nepriateľa, ako ju zlikvidovať. Skôr alebo neskôr spadne a trosky reaktora s palivom znečistia životné prostredie.

Vývoj „Burevestnika“ začal v roku 2001 na základe sovietskych výskumov: v ZSSR vláda v roku 1958 rozhodla o vytvorení jadrového raketového motora. Práce viedli akademici Keldyš, Kurčatov a Koroljov. Už v polovici 60. rokov však bolo jasné, že chemické motory riešia vojenské úlohy rovnako efektívne a oveľa lacnejšie. Paralelne sa výskumy uskutočňovali aj v USA. V polovici 60. rokov v rámci projektu „Pluto“ boli vyrobené dva motory a vykonané testy, po ktorých bol projekt ukončený kvôli vysokému riziku rádioaktívneho zamorenia.

To znamená, že ešte v sovietskom období sa vývoj rakiet s jadrovými motormi výrazne posunul dopredu ako v ZSSR, tak aj v USA, ale neskôr sa považoval za perspektívny. Paralelný program Komisie pre atómovú energiu USA a NASA s názvom NERVA prebiehal do roku 1972 – vytvárali jadrový raketový motor pre pilotovanú misiu na Mars. Motory boli vyrobené a otestované, samotný projekt sa dodnes považuje za úspešný, bol zrušený kvôli vysokým nákladom. V súčasnosti sa v USA prácou na jadrových motoroch pre rakety zaoberá Agentúra pre perspektívne výskumné projekty Pentagónu. Predpokladá sa, že umožnia skrátiť čas letov na Mars minimálne o 30 %. V súčasnosti trvajú misie na Mars s kvapalnými motormi až 10 mesiacov. Stávka na jadrové raketové motory bola urobená aj v čínskom vesmírnom programe.

Minulý rok Peking oznámil vytvorenie prototypu jadrového motora špeciálne pre lety na Mars a zámer vytvoriť viacnásobne použiteľnú vesmírnu loď s jadrovým raketovým motorom. Preto je potrebné testy „Burevestnika“ vnímať nielen v kontexte súčasného konfliktu medzi Ruskom a Západom na Ukrajine. Jadrové raketové motory otvoria novú kapitolu vo výskume vesmíru. Ak sa reaktor vybaví elektrickým generátorom a magnetickým kanónom, takýto motor bude schopný dopraviť raketu k cudzím hviezdam. To je perspektíva. Zatiaľ Rusi v tomto smere urobili vážny krok.

armadnymagazin.sk