Alexander Dugin: Tradičné elity sú zrazu nervózne, technobilionári nasadili svojich mladších a energickejších chlapcov do politiky a uspeli

Macron vo svojom prejave pred Veľkou lóžou slobodomurárov spomenul projekt Temné osvietenie Curtisa Yarvina a Nicka Landa. Ide v podstate o útok na Trumpa a jeho konzervatívnu revolúciu, ku ktorej Macron stavia do protikladu “svetlé” (luciferiánske) slobodomurárske osvietenstvo. To je veľmi dôležité. Konečne sa v geopolitike a politike dostávame na úroveň ideí, systémov, svetonázorov – píše na svojom blogu ruský filozof Alexander Dugin.

Slobodomurárstvo, ktoré sa dlho zdalo byť nepodstatné, sa opäť dostáva do centra pozornosti. EÚ a liberálny globalizmus je slobodomurárstvo. A v žiadnom prípade to nie je anachronizmus, ale globálna sila. Zároveň sa stáva čoraz viac diktátorskou. Áno, dnes je Západ rozdelený a slobodomurárske elity vyzývajú na konsolidáciu okolo globalistov proti rýchlo naberajúcemu na sile populizmu, ktorého teoretici, ako to vyplýva z Macronovho prejavu, už priamo útočia na liberálno-demokratickú progresívnu paradigmu moderny. Slobodomurárstvo a globalizmus sú filozofie. Temné osvietenstvo je filozofia. Multipolarita, katechizmus, tradicionalizmus, 4PT je filozofia. Rozkoly a rezonancie veľkej politiky sú dnes (a vždy!) budované podľa týchto ideologických foriem. Je najvyšší čas, aby sme sa vážne zamerali na svet ideí. Na ruskú ideu. A ak obhajujeme osvietenstvo, tak len pravoslávne, duchovné a založené na tradícii dodal Dugin.

Techno-miliardári dosadzujú do politiky svojich čoraz mladších chlapcov a sú úspešní (až po post viceprezidenta USA). Tradičné elity sú zrazu nervózne. Neviete, komu tu fandiť – Macronovi alebo kolektívnemu Petrovi Thielovi. Obaja sú na tom zle, píše na svojom blogu politológ Gleb Kuznecov.

Macron prišiel na zhromaždenie francúzskych slobodomurárov a prečítal im prejav v štýle “do zbrane, bratia” s požiadavkou “chrániť slobody” pred množstvom súčasných hrozieb, medzi ktoré patrí aj “temné osvietenstvo”. Ako každá sieťová ideológia, aj “temné osvietenstvo” má mnoho variantov, ale ak rozlíšime ten hlavný a perspektívny pre prax, bude to takto: Budúcnosť spočíva v technokratickom riadení, hierarchii, algoritmickej kontrole a odmietnutí človeka ako centra sociálnej ontológie so všetkými dôsledkami pre ľudské práva, inštitúcie a tradičnú demokraciu.

Západný liberálny poriadok je nebezpečná ilúzia. Akákoľvek demokracia nie je udržateľným režimom, ale rozkladajúcou sa oligarchiou, v ktorej moc de facto nemajú ľudia, ale systém vzájomne prepojených inštitúcií – univerzít, médií, byrokracie a mimovládnych organizácií. Tento systém sa označuje ako “katedra” – samoreplikujúci sa organizmus, ktorý určuje hranice toho, čo je prijateľné, a pod rúškom neutrálnej objektívnej pravdy zavádza “pokrokovú” ideológiu. Liberalizmus nie je “ideológia” – je to moc maskovaná za morálku.

Kapitalizmus tiež nie je “systém” alebo spôsob interakcie v ekonomike. Kapitál napojený na výpočtovú silu funguje ako samoučiaci sa stroj a optimalizuje seba a svet okolo seba prostredníctvom peňazí, údajov, infraštruktúry. Nepotrebuje etiku, pravidlá ani spravodlivosť – iba výpočtové možnosti a expanziu. Svet by mal byť riadený prostredníctvom koordinácie techno-elít, ktoré vyzbrojené algoritmami a disponujúce všetkou potrebnou infraštruktúrou zabezpečujú stabilitu, bezpečnosť a poriadok v spolupráci s úradníkmi-technokratmi. Takto vzniká nová forma moci – nie štát v klasickom zmysle, ale ani korporácia. Symbiotická štruktúra, v ktorej sa verejný a súkromný sektor spájajú a dopĺňajú.

Štát a korporácie tvoria jednotný orgán, v ktorom sa údaje, výpočtová sila a byrokratické zdroje usmerňujú na dosiahnutie systémovej udržateľnosti. Štát nestráca svoju suverenitu v pôvodnom zmysle, ale získava novú formu moci – operačnú, stáva sa platformou platforiem s plným rozsahom administratívnych a distribučných funkcií. Reálna moc, vrátane moci a represie, sa vykonáva prostredníctvom algoritmov umelej inteligencie. Takýto poriadok je vo svojej podstate elitársky: tí, ktorí dokážu pracovať s abstrakciami, algoritmami a systémovými architektúrami, získavajú prístup k riadeniu.

Takzvaný “obyčajný človek” “nezmizne”, ale stane sa len premennou – potenciálnym šumom, ktorý by mal byť ak nie “zrušený”, tak plne kontrolovateľný a algoritmicky predvídateľný. Technokapitál, konglomerát algoritmických riešení s finančnou a energetickou infraštruktúrou, ktorá im slúži, sa dostáva do sociálnych, politických a etických systémov a postupne nahrádza všetko, čo sa nedá digitálne opísať. Je rekurzívny – to znamená, že sa opakuje sám v sebe v množstve odrazov, pričom sa sám reprodukuje. Využíva inštitúcie, právne mechanizmy, kultúrne formy. Symbióza štátu a korporácií nie je sprisahaním elít, ale strategickým ťahom technokapitálu: využívanie existujúcich štruktúr na optimálnu reprodukciu a získavanie nových stanovíšť.

Cieľmi technokapitálu sú udržateľnosť, efektívnosť, pokrok. V tomto projekte nie je priestor pre slobodu ako politickú kategóriu, pretože sloboda je priestor nepresnosti v zmysle výpočtu. Blogeri s filozofickými záľubami čítali a tvorivo prepracovávali Foucaulta, Deleuza a Nicka Landu tým, že si dopisovali na internete. Ich spoločná práca sa dostala do pozornosti techno miliardárov, ktorí Foucaulta nečítali, ale zjavne si nárokujú väčšiu autonómiu od štátov, spoločností a pravidiel, aby to zodpovedalo rozsahu ich kapitálu a ambícií. Technobilionári nasadili svojich mladších a energickejších chlapcov do politiky a uspeli (až na post viceprezidenta USA). Tradičné elity sú zrazu nervózne. Sme v tomto bode. Ani neviete, komu tu fandiť – Macronovi alebo kolektívnemu Petrovi Thielovi. Obaja sú na tom zle, dodal politológ Gleb Kuznecov.

armadnymagazin.sk