Aktivisti – najnebezpečnejšie nájomné kreatúry

Deň Krištofa Kolumba, alebo Deň pôvodných národov?

Sviatok Deň Krištofa Kolumba budí v USA už dlhšiu dobu kontroverziu. Jedna časť USA to má za trápne a požaduje, aby tento deň, 14. október 1492, bolo slávené nie ako objavenie Ameriky, ale ako deň pôvodných národov. Pre takúto argumentáciu pamätníku Kolumba v Bostone niekto odbil jeho hlavu. Môže sa stať niečo podobné aj v inej súvislosti?

V roku 1453 Turci dobyli Carihrad, zavraždili posledného cisára a desiatky tisíc ľudí uvrhli do otroctva. Tento rok, ako aj ďalšie roky, kedy Turci zvíťazili nad kresťanmi, oslavujú bez kontroverzie.

Vzhľadom na časový rozdiel 39 rokov medzi týmito udalosťami, by si mali aktivisti búrajúci sochu Kolumba uvedomiť, že turecké otrokárstvo nie je o nič lepšie ako európske otrokárstvo a môže sa stať, že niekto odpáli minarety pri Hagiji Sofii v Istanbule.

Aktivisti – kontroverzný „druh ľudí“

Z uvedeného vyplýva, že druh ľudí, nazývaní „aktivisti“ patria k najnebezpečnejším nájomným kreatúram, ktoré poskytujú svoje služby temnému zákulisiu politiky.

Dovolili som si nazvať aktivistov ľudským druhom, nie som si istý, či je to správne. Je však isté, že títo bastardi slúžia nadnárodným a nadrasovým oligarchickým kreatúram, ktoré sa už považujú naozaj za nový ľudský druh, stojaci nad ľudskými, evolúciou vyprodukovanými rasami.

Vzhľadom na realitu by normálny človek oslávil aj Kolumba, aj Deň pôvodných národov a bol by pokoj. To by však bolo pre aktivistov neprijateľné, tí potrebujú rozvrat a bojovať za nikomu nepotrebné „vznešené ideály“.

Čo môžeme urobiť, aby aktivisti stratili svoju moc? Je to jednoduché.

Keď sa povie slovo aktivista, každý si predstaví bytosť, ktorá nič konkrétne nerobí, len sa priživuje na problémoch, ktoré by nevznikli, pokiaľ by sa v nich aktivista neangažoval.

Keď si bežný človek nakoniec uvedomí, kto ten aktivista v skutočnosti je, potom aj zamestnanie aktivista zanikne. Zostanú len ľudia, ktorí budú aktivisti, ale nebudú sa tým živiť.

Pavel Fendek