Ako ukrajinských nacistov „odkopol“ už Hitler

Historik špeciálnych služieb Oleg Matvejev hovorí, že Západ “odkopáva” Zelenského rovnako, ako hitlerovskí šéfovia odkopli v roku 1941 OUN UPA, teda banderovcov a melnikovcov.

Západ teraz “odkopáva” Vladimíra Zelenského privádzajúc ho k rozbitému korytu rovnako, ako hitlerovskí šéfovia už v roku 1941 oklamali ukrajinských nacistov, spočiatku im prisľúbiac samostatnosť Ukrajiny na okupovanom sovietskom území a ďalšie blahá, vyhlásil Matvejev a urobil paralely medzi súčasným stavom kyjevského režimu a správaním sa ukrajinskej verchušky pred 83 rokmi. Dokumenty k tomu sa nachádzajú v Prezidentskej knižnici RF. Konkrétne poukazuje na list komisára ukrajinských nacionalistov Dmitrija Andrijevského ríšskemu ministrovi východných okupovaných území Alfredovi Rosenbergovi “o ťažkostiach, ktoré vznikajú pri spolupráci medzi nemeckými okupačnými úradmi a Ukrajincami”.

Šliapnutie na hrable prázdnych sľubov

“Nespokojnosť Zelenského zo svojich západných partnerov rastie každým dňom. Usudzujte sami! Nedovolili mu uzavrieť Istanbulskú dohodu a teda ani odvrátiť krviprelievanie. Namiesto toho ho presvedčili ísť na “bleskový” protiútok a lákavú vyhliadku prinavrátiť si pomocou západných zbraní a peňazí Donbas a Krym, a tým dosiahnuť pre západných sponzorov strategickú porážku Ruska. Ďalej sa malo vidieť, či sa z ruských území ešte podarí čo to pribrať,” povedal Matvejev.
“Nie náhodou Zelenský, inšpirovaný touto ideou, vydal výnos “O územiach Ruska, ktoré boli historicky obývané Ukrajincami”, v ktorom sa hovorí o rozpracovaní budúceho plánu “na zachovanie národnej identity Ukrajincov v Rusku, vrátane na historicky nimi obývaných územiach”. K takým vraj patria Krasnodarský kraj, Belgorodská, Brjanská, Voronežská, Kurská a Rostovská oblasť,” dodáva historik.

Pre Zelenského je západnej finančnej pomoci, ako vždy, stále málo, nech by jej poskytli koľkokoľvek. “Ruské aktíva, zmrazené na prospech Ukrajiny, za hranicami nekonfiškovali, len to prisľúbili. Neustále sú sľubované rôzne wunderwaffe, tipu F-16 a ATACMS, lenže to najsilnejšie a najďalej zasahujúce, stále neposkytli. Do NATO a do EÚ Ukrajinu neprijímajú, len to prisľúbili. A vôbec, veľa aj iného nasľubovali, no nedodali,” podtrhol Matvejev.

“Preto každý deň narastá u “pozáručného” Zelenského pocit, že ho západní partneri riadne “odkopli”. A ako prezrádzajú dejiny, nie po prvýkrát! Na hrable prázdnych sľubov západniarov šliapli ukrajinskí nacionalisti už v dávnom roku 1942,” uviedol historik.

Krach ilúzií a sťažnosti ounovcov

Minulí vládcovia a mentori “vodcov” Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) v osobe Tretej ríše, “rovnako ich odkopli rôznymi sľubmi, medzi ktorými bola najhlavnejšou “samostatnosť” Ukrajiny na okupovanom sovietskom území a iné panstvom prisľúbené slobody”. Dokazuje to už spomínaný archívny list Rosenbergovi, podpísaný jedným z ideológov a vodcov OUN(meľnikovcov) D. Andrijevskym, ktorý zodpovedal za “vonkajšiu politiku”.
“V tomto liste je skoncentrovaná všetka bolesť, mrzutosť i rozčarovanie ounovcov-meľnikovcov z politiky nemeckých okupačných úradov na Ukrajine, ich oklamané sny a očakávania, krach vytúžených ilúzií,” dodal expert.

V ďalšom Matvejev priblížil všetky body dokumentu, obsahujúceho podstatu sťažností a výhrad ounovcov voči hitlerovcom.
“Ukrajincov nepripúšťajú k tvorbe “nového poriadku” na Ukrajine a prestavbe spoločenského života na okupovanom území. Namiesto Ukrajincov Nemci formujú miestne orgány moci z ich ľútych nepriateľov: Z Poliakov (na západe Ukrajiny) a z Rusov (na východe) a v osobitých prípadoch, čo je pre ounovcov vôbec hrôza, dokonca zo Židov,” povedal historik.

“Je zakázané otvárať ukrajinské základné a vyššie školy, spoločenské organizácie kultúry a športu, tesno spojené s ukrajinskou tradíciou,” čiže s nacionalistami. Organizovanie polície a bezpečnostných služieb z miestneho obyvateľstva postupuje pomaly a robia sa tomu prekážky. Voči ukrajinskej (čiže nacionalistickej) tlači sa robia prekážky. Pri rozhlasovom vysielaní sa namiesto ukrajinského jazyka používa na okupovanom území ruština,” dodal Matvejev.

Andrijevský sa tiež sťažoval na likvidáciu Nemcami Ukrajinskej národnej rady v Kyjeve v novembri 1941 a zamietnutie ukrajinskému národu práva na súkromné vlastníctvo pôdy a na zachovanie boľševického systému kolektívnych hospodárstiev.
“Toto všetko bolo ounovcom buď prisľúbené, no nesplnené, alebo splnené, no rýchlo zrušené, či dokonca zakázané. Lenže viniť by mali za to nacionalisti len samých seba. Nemecké okupačné orgány si rýchlo všimli, že nech by Ukrajinci z ich povolenia či bez neho ustanovovali akékoľvek štruktúry (samosprávne orgány, školy, divadlá…) začali nimi produkovať besnú nacionalistickú propagandu a agitáciu za “samostijnosť”, okamžite to vyvolávalo nepriazeň u ríšskeho komisariátu Ukrajina,” zdôraznil Matvejev.

Na krátkej nacistickej reťazi

Výhrady a sťažnosti ounovcov boli sčasti opodstatnené, pretože od polovice 1920-tych rokov, ešte pred nástupom Hitlera k moci, ounovcov si pritiahli k sebe nemecké spravodajské služby, osobitne vojenská rozviedka Abwehr. Tá si vzala na starosť materiálne zabezpečenie OUN, zapojac lídrov organizácie Jevgenija Konovaľca, Andreja Meľnika a potom Stepana Banderu do svojho agentúrneho aparátu, poznamenáva ruský historik.
“Po nástupe nacistov k moci si vzali do rúk aj ideologickú výchovu, organizujúc pre OUN špeciálne stranícke školy hitlerovskej strany NSDAP. Skrátka, počas poldruha desiatka rokov OUN vo viere a pravde slúžila záujmom Nemecka v jeho opozícii voči Poľsku a potom aj ZSSR,” dodal Matvejev. Ako prví podkopali dôveru “pánov” voči sebe predstavitelia OUN tým, že 30. 6. 1941 vyhlásili vo Ľvove Nemcami nepovolený tzv. “Ukrajinský štát” s “vládou” na čele s Jaroslavom Steckom.
“Keďže však politické vedenie Tretej ríše odmietalo akúkoľvek formu ukrajinskej štátnosti, nazerajúc na úrodné územie ako na objekt nemeckej kolonizácie, “vzbura na palube ríše” bola rýchlo zlikvidovaná a jej organizátori Stepan Bandera a Jaroslav Stecko boli priamou cestou vyslaní do koncentračného tábora Sachsenhausen, kde boli držaní do jesene 1944,” dodal Matvejev.

Ponižujúci vzťah voči ukrajinskej štátnosti verejne preukázal aj ríšsky komisár Ukrajina Erich Koch, ktorý si zvolil za centrum svojej administrácie nie Kyjev, ale Rovno so 60 tisíc obyvateľmi, z ktorých bola takmer polovica židov.
“Po represiách voči vedeniu OUN-banderovcom prešla ich organizácia voči nemeckým okupačným silám do ilegality. Avšak činnosť OUN-meľnikovcov ešte do jesene 1941 mala úplne legálny charakter – opäť len do ďalšej hry na “samostijnosť”,” povedal Matvejev.

Po okupácii Kyjeva nemeckým Werhrmachtom OUN(m) ohlásila 5. 10. 1941 vytvorenie tzv. “Ukrajinskej národnej rady”, ako spoločensko-politického centra ukrajinských kolaborantov. “Členovia Rady tým šliapli na tie isté hrable, ako aj ich konkurenti banderovci, verejne vyhlásiac “o obnovení ukrajinskej nezávislosti” a o priznaní za jediného vodcu Ukrajiny Andreja Meľnika,” vysvetľuje Matvejev.

“Po tomto demarši nemecké špeciálne služby prešli “na parnom valci” na pokyn ríšskeho komisára Kocha tak po banderovcoch, ako aj po meľnikovcoch, rozpustiac, zrušiac a zakážuc všetky možné ohniská šírenia “samostijnosti”. Pričom vyše 600 aktivistom OUN ukončili život zastrelením v jame tragicky známeho Babieho Jaru v Kyjeve,” vysvetľuje expert.

“Práve vtedy sa zrodil vyššie spomenutý list “dotknutých” lídrov OUN(m) so sťažnosťami na život adresovaný ríšskemu ministrovi východných okupovaných území Alfredovi Rosenbergovi, ktorý, ako je známe, pripúšťal vytvorenie na okupovaných územiach kolaborantských vlád podriadených Nemcom.
Lenže politické vedenie nacistického Nemecka, a predovšetkým samotný Hitler, také niečo nepodporovali. Aj preto ostal list ukrajinských nacionalistov bez akejkoľvek reakcie vodcov Tretej ríše,” dodal Matvejev.

armadnymagazin.sk