Ako súvisí najnovšia situácia na Ukrajine s pripravovanou vazalskou zmluvou o odovzdaní našich vojenských letísk Američanom?

Možno je to náhoda. A možno nie. V každom prípade sa tu dá vidieť časová zhoda a možný záložný plán Američanov: keby museli Ukrajinu pustiť zo svojich pazúrov, nová deliaca geopolitická línia by viedla po slovenskej hranici

Prečo sa práve teraz tak horúčkovito rieši zmluva so Spojenými štátmi, ktorá im umožní sa na našom území vojensky etablovať a použiť ho ako plnohodnotný priestor na prípravu a vedenie bojových operácií?

Už sú to takmer dva roky od nástupu novej, proamerickej vlády k moci, ale donedávna nebola viditeľná nejaká vážnejšia snaha o otvorenie tejto agendy. Až koncom roka odrazu začali mať vlastizradcovia z vlády s jej urýchleným podpísaním strašne naponáhlo. Prečo práve teraz?

Naši pravdovravní predstavitelia nezabudli niekoľkokrát do médií zdôrazniť, že to nie Američania, ale práve slovenská strana tak veľmi chcela tú zmluvu podpísať, a najlepšie čím skôr. Až príliš to zdôrazňovali. A vieme, že ak pravdovravní politici tejto našej antikorupčnej junty niečo príliš zdôrazňujú, tak to musí byť pravda. A preto môžeme otázku spresniť: prečo si USA práve teraz tak urgentne potrebujú pripraviť na Slovensku zázemie?

Koncom roka 2021 sa v globálnej politike odohrali vážne, historicky významné veci. Rusko zmenilo spôsob komunikácie so Spojenými štátmi, a to spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti o tom, že to myslí vážne. Svojím spôsobom to bolo ultimátum, aby sa Američania stiahli, inak Rusko bude konať.

Američania sa však nestiahnu – je jasné, že to jednoducho pri svojej veľmocenskej pýche nemôžu. A tak Rusko bude konať, to je tiež jasné už niekoľko týždňov. Ako? To vedia iba zasvätení, ale jedna vec sa dá predpokladať: dá sa očakávať, že Rusko nejako bude chcieť vyriešiť boľavý ukrajinský problém.

Keby sa to Rusku podarilo, je dosť možné, že by sa Američania museli z Ukrajiny stiahnuť. Tým by však vznikla nová geopolitická hranica. Kde? Ak by Ukrajina opustila americkú sféru vplyvu, pričom Slovensko v nej ostane, tak netreba príliš veľký dôvtip na to, aby človek prišiel na to, kade by viedla línia novej studenej vojny v nasledujúcich, nebezpečných časoch. Veľmi nebezpečných časoch – USA by iste nenechali stratu Ukrajiny bez odpovede.

Slovensko by sa tak ocitlo priamo na horúcej kontaktnej línii dvoch mocenských blokov, v epicentre diania, keďže by pre USA (spolu s ďalšími východoeurópskymi štátmi) odrazu bolo východiskovým územím pre bojové akcie. Práve tu by boli jedny z najlepších miest, kde by mohli byť pripravené americké zbrane schopné útočiť na východ, vrátane tých jadrových. A teda, tu by boli jedny z najlepších terčov pre ruské rakety.

Vieme čo by povedal pravdovravný pán minister Naď: že Američania tu rakety určite mať nebudú, veď to by sme im to najprv museli dovoliť a schváliť. Nuž, zacitujme si zo zmluvy, ktorú naša vláda schválila:

Článok 2, bod 6: …budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.

Článok 4, bod 3: Rozmiestnený materiál ozbrojených síl USA a zariadenia alebo ich časti určené na skladovanie takéhoto rozmiestneného materiálu budú využité výlučne na použitie ozbrojenými silami USA. Ozbrojené sily USA budú mať výlučnú kontrolu nad prístupom k takémuto rozmiestnenému materiálu, jeho používaním a nakladaním s ním a budú mať neobmedzené právo kedykoľvek takýto rozmiestnený materiál vyviezť z územia Slovenskej republiky.

Článok 11, bod 1: Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov.

(Celú zmluvu si môžete prečítať napríklad TU)

My teda môžeme Američanom povoliť či nepovoliť čokoľvek, ale nemáme právo to kontrolovať. A teda ani nemáme možnosť zistiť, či sú pravdovravní (napríklad ako pán minister Naď) a či naozaj dodržujú to, čo sľúbili. Napríklad ako vtedy, keď kedysi sľúbili, že v žiadnom prípade nebudú rozširovať NATO a ani ho nerozširovali. Teda takmer, iba v piatich vlnách (zatiaľ), ale to nebolo na papieri, takže to sa neráta. A napokon, povedzme si celú pravdu: keď už tu budú, tak im dozaista schválime všetko, čo im na očiach uvidíme.

Teda nie my, ja alebo vy, ale naši pravdovravní vlasteneckí politici – napríklad ako spomínaný minister Naď.

Ivan Lehotský

hlavné správy