Ako digitálne zariadenia ovplyvňujú vývoj mozgu u predškolákov

Nálezy MRI u predškolákov ukázali koreláciu medzi časom stráveným pred obrazovkou a nižšími úrovňami vývoja mozgu. Tu je pohľad na výsledky štúdie doktora Johna Huttona, pediatra a klinického výskumníka z Cincinnati Children’s Hospital.

Za posledné desaťročie sa množstvo času, ktorý deti, batoľatá a predškoláci trávia pred digitálnymi zariadeniami, exponenciálne zvýšilo, čo viedlo odborníkov k spochybňovaniu vplyvu televízorov, tabletov a smartfónov počas tohto dôležitého obdobia rýchleho vývoja mozgu.

Nedávna štúdia analyzovala výsledky skenovania mozgu detí vo veku od 3 do 5 rokov, ktoré ukázali, že používanie digitálnych zariadení deťmi bez účasti rodičov viac ako jednu hodinu denne viedlo k nižším úrovniam vývoja bielej hmoty v mozgu – kľúč k rozvoju jazyka, gramotnosti a kognitívnych schopností.

„Toto je prvá štúdia, ktorá dokumentuje súvislosť medzi predĺženým časom stráveným pred obrazovkou a nižším skóre v štruktúre mozgu a zručnostiach u predškolákov,“ povedal hlavný autor štúdie Dr. John Hutton, pediater a klinický výskumník z Cincinnati Children’s Hospital. Štúdia bola publikovaná v JAMA Pediatrics.

„Je to skutočne dôležité, pretože mozog sa v prvých piatich rokoch života vyvíja rýchlym tempom,“ hovorí Hutton. „Práve počas tohto obdobia je mozog veľmi plastický a absorbuje úplne všetko, čím vytvára silné spojenia, ktoré vydržia po celý život.“

Obrazovky sprevádzajú deti všade

Výskum ukázal, že nadmerné sledovanie televízie je spojené s neschopnosťou detí sústrediť sa a jasne myslieť, pričom zhoršuje existujúce problémy s jedlom a správaním. Okrem toho sa potvrdil vzťah medzi nadmerným časom stráveným pred obrazovkou a oneskorením reči, poruchami spánku, regulačnými funkciami a zhoršením komunikácie detí s rodičmi.

„Vieme, že deti, ktoré trávia veľa času pri obrazovkách, majú tendenciu vyrastať v rodinách s kultúrou nadmerného digitálneho používania,“ hovorí Hutton. Deti, ktoré trávia 5 hodín denne pred obrazovkou, môžu mať rodičov, ktorí sedia pred obrazovkou 10 hodín denne. Ak tento čas spočítame, je zrejmé: v takýchto rodinách nie je takmer žiadny priestor na vzájomnú interakciu.“

„Navyše, dnešné digitálne zariadenia sú prenosné a môžu ísť s deťmi všade,“ hovorí Hutton. „Deti môžu ísť spať s tabletom, jesť pred obrazovkou, používať takéto pomôcky na ceste v aute a vziať ich na ihrisko.“

Čo je ešte znepokojujúcejšie, hovoria odborníci, je čoraz nižší vek, v ktorom sú deti vystavené obrazovkám.

„Do svojich prvých narodenín asi 90 % detí používa digitálne zariadenia,“ hovorí Hutton, ktorý publikoval sériu štúdií MRI porovnávajúcich, ako čítanie a technológie ovplyvňujú detský mozog. „Urobili sme niekoľko štúdií s dojčatami, ktoré trávia čas pred obrazovkou už vo veku 2 až 3 mesiacov.“

Dezorganizovaná biela hmota

Nová štúdia použila špeciálny typ MRI nazývaný difúzne zobrazovanie tenzorov. Zúčastnilo sa ho 47 zdravých detí (27 dievčat a 20 chlapcov), ktoré ešte nezačali chodiť do škôlky.

Metóda zobrazovania difúzneho tenzora vám umožňuje jasne vidieť bielu hmotu mozgu, ktorá je zodpovedná za organizáciu komunikácie medzi rôznymi časťami šedej hmoty mozgu.

Sivá hmota obsahuje väčšinu mozgových buniek, ktoré dávajú telu príkazy. Biela hmota pozostáva z vlákien rozmiestnených vo zväzkoch, ktoré tvoria spojenie medzi mozgovými bunkami a zvyškom nervového systému.

„Predstavte si bielu hmotu ako káble, telefónne linky, ktoré spájajú rôzne časti mozgu, aby mohli navzájom komunikovať,“ hovorí Hutton.

Neschopnosť vyvinúť tieto „káble“ môže spomaliť rýchlosť spracovania signálu; na druhej strane výskumy ukazujú, že čítanie, žonglovanie alebo učenie sa a hranie na hudobný nástroj zlepšuje organizáciu a štruktúru bielej hmoty mozgu.

Pred MRI deti podstúpili kognitívne testovanie a ich rodičia dokončili systém hodnotenia času pred obrazovkou, ktorý vyvinula Americká akadémia pediatrov.

Test meria tieto parametre: prístup dieťaťa k digitálnym zariadeniam (pri jedle, v aute, v rade v obchode), frekvenciu vystavenia (vek začiatku používania, počet hodín denne, používanie pred zaspaním), obsah (či už si dieťa vyberá, sleduje bitky, alebo piesne alebo vzdelávacie programy) a dialóg počas interakcie (samotné pozeranie alebo zapojení rodičov a diskusie o obsahu s dieťaťom).

Výsledky ukázali, že deti, ktoré trávili viac ako 1 hodinu denne pred obrazovkami (množstvo odporúčané Americkou asociáciou pediatrov) bez interakcie rodičov, mali viac dezorganizovanú a nedostatočne vyvinutú bielu hmotu v celom mozgu.

„Priemerný čas sledovania u týchto detí bol niečo vyše dvoch hodín denne,“ hovorí Hutton. „Rozsah bol od hodiny do piatich hodín denne.“

Okrem toho boli oblasti bielej hmoty zodpovedné za regulačné funkcie tiež neorganizované a nedostatočne vyvinuté.

„Tieto nervové zväzky sú spojené s osvojovaním si jazyka a gramotnosťou, – hovorí Hutton, – a to boli tie, ktoré boli nedostatočne vyvinuté u detí, ktoré trávia veľa času pred obrazovkou. Výsledky zobrazovania boli teda takmer úplne v súlade s výsledkami behaviorálneho kognitívneho testovania.“

„Výsledky štúdie sú veľmi zaujímavé, ale stále sú predbežné,“ zhodnotila doktorka lekárskych vied, detská lekárka Jenny Radesky. Radesky nebola zapojená do štúdie, ale je hlavným autorom usmernení Americkej akadémie pediatrie z roku 2016 o používaní obrazovky u detí a dospievajúcich.

„Vieme, že rané skúsenosti ovplyvňujú rast a vývoj mozgu a multimédiá sú jednou z týchto skúseností. Je však dôležité, aby rodičia pochopili, že tieto zistenia neznamenajú, že nadmerné používanie obrazoviek spôsobuje „poškodenie mozgu“, povedala Radesky.

Hutton súhlasí: „Nie je to tak, že sledovanie obrazoviek poškodzuje bielu hmotu, ale je to príliš pasívna aktivita na rozvoj mozgu. „Je možné, že čas pred obrazovkou jednoducho nahradil iné skúsenosti, ktoré by mohli pomôcť deťom rozvíjať a posilňovať ich mozgové siete.“

Prvé roky života by mali byť naplnené interakciami so starostlivými dospelými, pretože práve v rámci týchto vzťahov sa rozvíja reč, rozvíjajú sa schopnosti sociálnej interakcie a posilňuje sa schopnosť hrať sa. To zase rozvíja myslenie, riešenie problémov a ďalšie dôležité zručnosti.

„Vo vede o mozgu je skvelé príslovie: ‚Neuróny, ktoré spolupracujú, sa spájajú,“ hovorí Hutton. „To znamená, že čím viac niečo cvičíte, tým viac to posilňuje a organizuje spojenia vo vašom mozgu.“

Kognitívne testovanie odhaľuje slabšie zručnosti

Okrem vyšetrení magnetickou rezonanciou sa skúmaná skupina detí podrobila kognitívnemu testovaniu, ktoré ukázalo, že nadmerný čas strávený pred obrazovkou výrazne súvisí s horšou gramotnosťou a expresívnymi jazykovými schopnosťami, ako aj nižšou schopnosťou rýchlo pomenovať predmety.

„Všetko je relatívne, na pochopenie detailov sú potrebné hlbšie klinické štúdie,“ dodáva Hutton. „Je však možné, že tieto účinky sa môžu časom sčítať.“ Vieme, že existujúce vývojové oneskorenia u detí majú tendenciu sa zhoršovať, keď deti starnú.“

„Je možné, že deti s menej rozvinutou vnútornou mozgovou štruktúrou môžu mať neskôr v škole problém ťažšie zaujať a stať sa vášnivými čitateľmi,“ hovorí Hutton, ktorý tiež riadi Centrum pre výskum čítania a gramotnosti v Cincinnati.

Radesky povedala, že by bolo žiaduce, aby sa výsledky replikovali v iných populáciách. „Výskumníci a pediatri by to mali brať ako východiskový bod pre budúci výskum,“ napísala. „Existuje mnoho ďalších faktorov doma a v rodine, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu – stres, duševné zdravie rodičov, herné skúsenosti, množstvo verbálnej komunikácie – a žiadny z nich nebol v štúdii zohľadnený.“

Čo môžu robiť rodičia

„Uvedomenie si, že každé rodičovské rozhodnutie ovplyvňuje vývoj mozgu dieťaťa, môže byť ťažké a znepokojujúce, ale nie je to niečo, čo by sme mali zavrhnúť,“ hovorí Radesky. – Existujú spoločné aktivity, ktoré majú priaznivý vplyv na rozvoj detí: čítanie, spev, spoločné emocionálne prežívanie, kreativita. Alebo si môžete zo svojej rušnej pracovnej rutiny vyčleniť čas na prechádzku alebo pobláznenie.“

Americká akadémia pediatrov vyvinula systém na výpočet času, ktorý dieťa strávi pred monitormi, ako aj na zostavenie rodinného plánu na používanie miniaplikácií.

Tu sú hlavné odporúčania Americkej akadémie pediatrie:

Bábätká

Deti mladšie ako jeden a pol roka by nemali byť vystavené obrazovkám, s výnimkou videohovorov s priateľmi a členmi rodiny. Bábätká by mali komunikovať so starostlivými dospelými a ich prostredím, nie sedieť pred obrazovkou, ktorá sa používa ako náhrada za opatrovateľku.

Výskum ukázal, že mať zapnutú televíziu v rovnakej miestnosti ako dojča alebo batoľa negatívne ovplyvňuje schopnosť dieťaťa hrať sa a komunikovať.

Deti od 1,5 do 3 rokov:

Vo veku dvoch rokov sa dieťa môže učiť slová komunikáciou cez video alebo pomocou niektorých interaktívnych aplikácií. Výskum naznačuje, že faktorom číslo jedna, ktorý ovplyvňuje učenie sa prostredníctvom detských videí a interaktívnych aplikácií, je zdieľanie a kontrola obsahu s rodičmi.

Deti od 3 do 5 rokov:

V tomto veku môžu deti profitovať z kvalitnej televízie. Dobre navrhnutá show môže zlepšiť kognitívne schopnosti dieťaťa, pomôcť mu naučiť sa nové slová a ovplyvniť jeho sociálny vývoj.

Americká akadémia pediatrov však varuje, že mnohé vzdelávacie aplikácie, ktoré sú v súčasnosti predstavené, nie sú vyvinuté s prispením vývojových špecialistov a môžu spôsobiť viac škody ako úžitku, najmä ak nahradia hru so starostlivými dospelými a inými deťmi.

Rovnako ako u mladších detí, výhody učenia sa akéhokoľvek vzdelávacieho materiálu pre predškolákov sú oveľa väčšie, keď sa naň pozeráte so starostlivým dospelým a spoločne preberáte informácie.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info