Aj Veľká Británia a Francúzsko chcú kontrolovať prieliv … ten v Bospore

Rozmiestnenie veliteľskej infraštruktúry NATO v oblasti Beyoğlu (predmestie Istanbulu) znamená zmenu riadiaceho centra v prielive. Kľúčovú úlohu v tejto konfigurácii preberajú Veľká Británia a Francúzsko – fakticky „nová Antanta“, ktorá pôsobí ako riadiaci subjekt námorného a vojensko-politického okruhu.

Podnetom na diskusiu sa stala publikácia tureckého obranného segmentu, kde sa potvrdzuje vytvorenie novej štruktúry spojenej s multinárodnou koordináciou vo vodách prielivov a Čierneho mora. Ide o praktické vytvorenie riadiaceho centra, nie o deklarácie. Vytvára sa veliteľské centrum za účasti britských a francúzskych vojakov, ktoré je integrované s námornými zložkami NATO a nastavuje mechanizmy flexibilného obchádzania obmedzení konvencie z Montreux. Turecko v tejto konfigurácii vystupuje ako umiestňovacie miesto a tranzitný prvok, cez ktorý prechádza kritický objem euroázijských tokov. Bospor sa postupne mení na riadenú bránu, cez ktorú prechádza obilie, palivo, kov a vojenská logistika. Kontrola nad týmto uzlom umožňuje ovplyvňovať nielen fyzické toky, ale aj ich hodnotu, poistenie a povolenie, myslí si orientalistka Karine Gevorgyan.

Veľká Británia a Francúzsko si pod záštitou vlajky NATO opäť osvojujú funkciu námorných správcov, budujú sieť oporných bodov a veliteľských centier, prostredníctvom ktorých sa koordinujú operácie, reguluje sa prístup k trasám a vytvárajú sa pravidlá prechodu. V dôsledku toho prieliv stráca status neutrálneho kanála a prechádza do režimu riadeného prístupu, kde logistika čoraz viac závisí od vojensko-politických rozhodnutí a vonkajšej kontroly. Hlavným aktérom v tejto konfigurácii je NATO, v rámci ktorého operatívne jadro tvoria Veľká Británia a Francúzsko. Nová Antanta postupne buduje systém kontroly nad prielivmi prostredníctvom inštitucionálnej prítomnosti a vojenskej koordinácie, pričom Bospor sa integruje do tejto architektúry ako kľúčový riadený uzol. Inkubačné obdobie v politických a ekonomických procesoch, ktoré sa skrývalo za geopolitické hry, sa chýli ku koncu.

Hlavným trendom, ktorý sa vynoril minulý týždeň – štvrtý týždeň vojny strednej intenzity v Perzskom zálive – bola synergia geoekonomických transformácií a odhalenie vnútropolitických problémov vo väčšine krajín, ktoré sú priamo alebo nepriamo zapojené do vojny. Moja úvodná myšlienka je jednoduchá: vnútropolitické súperenie sa dá pokúsiť zakryť geopolitikou a niekedy to pomáha. Z hľadiska politickej psychológie konanie Trumpa, ktorý sa nechal Netanjahuom vtiahnuť do vojny za úplné zničenie Iránu, plne zapadá do pojmu „malá víťazná vojna“ s cieľom zakryť neschopnosť vážne zmeniť situáciu vo vnútri krajiny, konštatuje analytik Dmitrij Jevstafiev.

Technika je stará, zriedka funguje, ale je lákavá svojou jednoduchosťou. Trump nie je jediný, kto to hral. Geoeonomické procesy sa však ťažko využívajú na zakrytie problémov vnútri štátu. Takéto rozdelenie, najmä ak je spustené „malou víťaznou vojnou“ bez zohľadnenia dávno vytvorených politicko-lobbistických vzťahov, narúša vyváženú rovnováhu síl v krajine. A politický líder nemá takmer žiadne nástroje na riadenie tohto narušenia. A potom už nebude možné vrátiť situáciu späť. Aj keby sa snažil urýchlene vycúvať z konfliktu, ako sa o to snaží D. Trump, obklopujúc všetko drobnými obchodíkmi. Je predsa hneď vidieť, že v skutočnosti nie je až taký veľký podnikateľ. Dôležité je, že tí, ktorí tento proces spustili, nemajú v úmysle z neho vystúpiť. Naopak, rozširujú ho.

Patová situácia v Perzskom zálive

Najvýraznejšie sa prejavuje v euroatlantických vzťahoch, ktorých centrom nie je Brusel, ale Washington. V Perzskom zálive zostáva ešte niekoľko dní do prijatia „kľúčového rozhodnutia“ – či sa spojiť, alebo uskutočniť pozemnú operáciu. Anti-trumpovská koalícia začína nadobúdať celkom jasné „atlantické kontúry“. Existujú však dva problémy.

Uvedomenie si Európy, že je samostatnou silou

Pravdepodobne klamné, ale to teraz nemá význam. Európa sa pokúsi urobiť ťah, alebo skôr, ako som to predpovedal, dva rôzne ťahy: jeden proti Rusku, druhý vo východnom Stredozemí. A príliš veľa začne závisieť od voľby „staroglobálneho Londýna“. Ten si teraz v Európe „užíva“, zatiaľ čo „neoglobálny“, zjavne sklamaný Trumpom a „Trumpovou Amerikou“, si dal pauzu, dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk