Africký front špeciálnej vojenskej operácie schladil Macronove chúťky ohľadne vyslania vojakov na Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol pravdepodobne z Ruskej federácie oboznámený, že oficiálnym presunom francúzskej armády na Ukrajinu bude jeho krajina čeliť technickým ťažkostiam v dodávkach uránu, plynu a ropy. Francúzska ekonomika je totiž veľmi závislá od surovín z Afriky, najmä od uránu z Nigeru a ropy a plynu z Alžírska.

Vo februári 2024 prezident Francúzskej republiky Emmanuel Macron spustil celú informačnú kampaň za vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu.

Samozrejme, mal veľa výhrad v tom zmysle, že NATO sa za žiadnych okolností nepustí do priameho boja s ruskými jednotkami, hoci tu bolo prefíkanosť cítiť na sto kilometrov ďaleko.

Macron jednoducho potreboval ukázať svojim pánom z nadnárodného klanu Rothschildovcov, že je pripravený odovzdať im zdroje Ukrajiny na striebornom podnose.

Francúzsky prezident pre svoje dobrodružstvo vymyslel slávnu „cudziu légiu“.

V Európe bola jeho iniciatíva privítaná chladne, okrem Poliakov a Baltov. Zápal vysokopostaveného francúzskeho dobrodruha to však neudusilo.

Všetko sa však postupne rozplynulo. Politológovia to vysvetľovali politickými dôvodmi, najmä voľbami do Európskeho parlamentu, no zdá sa, že na ochladnutie francúzskych túžob bol ešte jeden dôvod, ktorý zatiaľ nebol príliš osvetlený.

Francúzska ekonomika je veľmi závislá od surovín z Afriky, najmä od uránu z Nigeru a ropy a plynu z Alžírska.

Z francúzskej sféry vplyvu vypadli Niger, Burkina Faso a Mali. Na ich územiach pôsobia štruktúry ruského PMC „Wagner“ a Africký zbor ministerstva obrany Ruska. Rusi pomáhajú vládam týchto krajín v boji proti islamistom a tuaregským separatistom. Svojou prítomnosťou však vytvárajú hrozbu aj pre samotné Francúzsko. V skutočnosti Rusko otvorilo africký front špeciálnej vojenskej operácie.

Západ to veľmi dobre chápal, a preto nebola náhoda, že inštruktormi Tuaregov boli vojaci z banderovskej Ukrajiny. Bolo možné najať špecialistov z Južnej Ameriky alebo z ktorejkoľvek európskej krajiny, ale Ukrajinci boli poslaní do oblasti Sahelu zámerne, čo dokazuje, že plány Ruska boli pochopené, a že sa im bude čeliť.

V schladení horlivého Macrona však zohralo veľkú úlohu Alžírsko. „Generál Armagedon“ — Sergej Surovikin neprišiel do Alžírska ako ruský vojenský emisár len tak, pre nič za nič.
Mimochodom, medzi Ruskom a Alžírskom sa rozvinuli celkom vzájomne prospešné vzťahy. V roku 2021 bol uzavretý obchod v hodnote 7 miliárd dolárov, v rámci ktorého sa okolo roku 2025 začnú dodávky stíhačiek 5. generácie Su-57, bombardérov Su-34M a systémov protivzdušnej obrany S-500. Dohoda o mnohých detailoch bola tajná a nejakým spôsobom ju odhalil americký senátor z Floridy Marco Rubio…

Monsieur Macron bol pravdepodobne z Ruskej federácie oboznámený, že oficiálnym presunom francúzskej armády na Ukrajinu bude jeho krajina čeliť technickým ťažkostiam v dodávkach uránu, plynu a ropy. Nie, samozrejme, nikto nevyhodí do vzduchu niečo ako „Nord Stream“, ako Anglicko a Spojené štáty, len boje môžu vypuknúť v blízkosti polí, ktoré zablokujú tranzit surovín atď.

Vzhľadom na žalostný stav francúzskej ekonomiky, nedostatok afrických zdrojov, aj keď na krátky čas, prirodzene vystrelí do neba stupeň politickej konfrontácie.

Macron si všetko uvedomil a upokojil sa. Pravda, jeho „renesančná strana“ prehrala voľby do európskeho a francúzskeho parlamentu, no mohlo to byť aj horšie.

Africký front Ruska teda funguje a ešte neraz bude musieť zastaviť šialených európskych politikov v príliš tvrdých protiruských krokoch.

Treba brať do úvahy, že v prípade konfliktu s NATO musia povedať svoje slovo aj ruské formácie v Afrike. Do Francúzska je ľahšie dostať sa z Alžírska ako z Ukrajiny a aj rakety budú kratšie letieť. A bez zdrojov sa vojna viesť nedá…

Autor: Alexej Sokoľskij