Ak chce opozícia uspieť vo voľbách, je najvyšší čas zmeniť stratégiu

Prieskumy verejnej mienky treba brať vždy s veľkou rezervou, ale dôležité je sledovať trendy. Ak by sa tie naplnili, tak po najnovších číslach agentúry Ipsos by v tábore opozície mali vyhlásiť poplach, upozorňuje na sociálne sieti analytik Eduard Chmelár.

Áno, Smer zvýšil svoj náskok na čele rebríčka, áno, bez Hlasu by naďalej nebolo možné zostaviť vládu. Ibaže Robert Fico by ju neposkladal a Peter Pellegrini by sa nestal premiérom, čím by obe strany nesplnili svoj cieľ.

Správu, že Progresívne Slovensko predbehlo v prieskumoch dosiaľ druhý Hlas-SD, bude možné považovať za relevantnú až vtedy, keď ju potvrdí ďalší prieskum. Ibaže my nie sme politici, aby sme museli byť v takýchto situáciách zdržanliví, a tak si môžeme dovoliť trochu zašpekulovať.

Keďže Smer-SSD by nedokázal zostaviť vládu ani pri najnepravdepodobnejšej možnosti, ktorú včera otvorene odmietol Peter Pellegrini (Smer – Hlas – Republika), Hlas-SD by sa musel spojiť s Progresívnym Slovenskom, Saskou a niekým z dvojice Sme rodina – KDH.

Pre Pellegriniho by to bola na jednej strane elegantná príležitosť, ako vysvetliť voličom, že nemal inú možnosť, aj keby veľmi chcel ísť do vlády so Smerom, matematicky to nevychádza. Na druhej strane dominantné Progresívne Slovensko by mu v takej situácii nemuselo ponúknuť post premiéra. Prezidentka by v súlade s tým, čo predviedla pri zostavovaní úradníckej vlády, víťaza volieb Roberta Fica obišla a poverenie by odovzdala priamo lídrovi PS.

Je však otázne, či by Michal Šimečka takúto úlohu osobne prijal, keďže na riadenie štátu nemá ani dosť skúseností, ani zručností, a tak sa javí ako čoraz pravdepodobnejšia možnosť, že by si Progresívne Slovensko „adoptovalo“ Ľudovíta Ódora, ktorý by ako predseda vlády pokračoval aj naďalej (nevylučujem, že s takouto možnosťou v Prezidentskom paláci od začiatku rátali).

Aké možnosti má v tejto situácii opozícia?

V prvom rade sa musí okamžite prestať hašteriť medzi sebou. Už som na to upozorňoval niekoľkokrát: niektoré strany akoby zabudli, kto je ich súper. Peter Pellegrini sa v nedeľu chvastal, že vo svojom prejave na straníckom sneme ani raz nepoužil slová ako Čaputová alebo Soroš – o to viac však útočil na Roberta Fica.

A neprestal s tým ani v diskusnej relácii TA3, čo najmä po tom, čo Smer-SSD vyhlásil ústami svojho lídra moratórium na kritiku Hlasu-SD, vyznieva ako posadnutosť.

Podobne pôsobia aj útoky Republiky na SNS. Ja som síce s vďakou odmietol ponuku Andreja Danka na kandidatúru (jednoducho preto, lebo nie som orientovaný ani kresťansky, ani pravicovo a nemyslím si, že mojou úlohou je zachraňovať národniarov), ale Slovenskej národnej strane držím palce, pretože pre možné zostavovanie opozičnej vlády je potrebná a možno až nevyhnutná.

Keď Milan Uhrík kydá na národniarov, že každý volebný lístok vhodený do urny za SNS je prepadnutým hlasom národne orientovaného voliča, opak je pravdou. Najzbytočnejší je hlas pre Republiku, lebo po včerajšom vyjadrení Petra Pellegriniho sa koaličný potenciál „exkotlebovcov“ blíži k nule. Napriek tomu musím povedať, že

zmazanie účtov blízkych hnutiu Republika považujem v tomto období za vážny a znepokojujúci zásah do predvolebnej kampane.

Nič to však nemení na tom, že vláda sa bude dať zostaviť len vtedy, ak sa SNS dostane do parlamentu. Ale ani to nemusí stačiť.

Volebná stratégia Smeru-SSD je postavená na taktike hradieb. Smeráci urobili doslova kruhovú obranu, chránia vlastných a nepúšťajú medzi seba cudzích. Aj z toho dôvodu stroskotalo moje úsilie, aby Smer-SSD vzal na svoju kandidátku aj Socialistov.sk, čím by si mohol posilniť ľavicový imidž a získať ďalšiu prestíž v porovnaní s Hlasom-SD, ktorý sa spája s liberálnymi pravičiarmi z Dobrej voľby.

V tejto súvislosti je tragikomické, keď práve bývalý dlhoročný smerácky europoslanec Boris Zala radí Hlasu-SD, že jeho vláda so Smerom-SSD by bola ústupom od sociálnej demokracie. No lebo vláda s vysnívaným partnerom Petra Pellegriniho – ultrakonzervatívnym KDH – a so Sulíkovou neoliberálnou Saskou by nebola ústupom od sociálnej demokracie ani náhodou! To je už také trápne a na smiech, že to netreba ďalej komentovať.

Vráťme sa však k Smeru-SSD. Jeho snaha uzatvárať sa môže viesť k tomu, že sa z tejto strany stane „suchá ratolesť“ – síce zvíťazí, ale jej možnosti rastu odumrú a ako som už naznačil v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov – jeho žezlo a významnú časť voličov prevezme Republika.

Pretože spájanie sa je pred rozhodujúcim zápasom o bytie a nebytie Slovenska kľúčové. Smer-SSD zohráva v tomto zápase rozhodujúcu úlohu. Ale na zopakovanie výsledku z roku 2012 už nemá potenciál. Preto potrebuje čo najviac spojencov.

Hlas si zasa pomýlil dvere. V náručí progresívcov bude Peter Pellegrini možno šťastný, ale jeho strana sa stane pre voličov zbytočnou.

Svoju politiku kultivovania sociálnej demokracie (ak vôbec vie, čo to je a myslí to vážne) môže realizovať len v spojení so Smerom.

Nedeľná diskusná relácia na TA3 opäť potvrdila, že najväčšou hrozbou pre Slovensko nie je vláda Smeru-SSD, ale nástup fanatických progresívcov, ktorí sú pripravení udusiť posledné zvyšky autentickej demokracie.

Ich líder Michal Šimečka sa netajil tým, že považuje vypínanie nepohodlných webov za správne, že v tom chce pokračovať a dokonca ešte zintenzívniť cenzúrnu činnosť.

Jeho predstava o ochrane štátnych záujmov je vskutku desivá. Na námietku, že na Slovensku operujú aj iné tajné služby ako ruská, pobúrene odpovedal, že to sa nedá porovnávať, lebo to sú naši spojenci a „oni robia aj pre nás tú spravodajskú činnosť“…

Chcel by som vidieť v tej chvíli pohľad Angely Merkelovej alebo iných západných politikov, ktorých odpočúvala americká CIA. V Nemecku, Francúzsku a Taliansku bol z toho škandál, ale to iste len preto, lebo oni nie sú takí uvedomelí ako Šimečka, aby pochopili, že Američania chcú iba naše dobro…

Boh nás chráň od takýchto fanatikov, ktorí nevedia, kde je ich vlasť a každého, kto nezdieľa ich zvrátené ciele, by chceli udávať a zatvárať.

„Človek je vznešený tým, že vie o svojej úbohosti. Nie je nič horšie, ako to, keď sa človek začne báť pravdy, aby neukázala, aký v skutočnosti je.“

To sú slová geniálneho francúzskeho fyzika, matematika a filozofa Blaisea Pascala, ktorý sa narodil 19. júna 1623, teda presne pred 400 rokmi. Zdá sa, že všetko dôležité už bolo povedané.

Eduard Chmelár