Prečo sú sýrski dobrovoľníci potrební v špeciálnej operácii na Ukrajine

Na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie 11. marca minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že prichádza veľké množstvo žiadostí od dobrovoľníkov z rôznych krajín, ktorí by chceli prísť do Luganskej a Doneckej ľudovej republiky, aby sa zúčastnili na oslobodení.

Najviac je podľa neho z krajín Blízkeho východu: už viac ako 16.000 žiadostí.

Ruský prezident Vladimir Putin odpovedal: „Ak ministerstvo obrany vidí, že sú ľudia, ktorí chcú prísť dobrovoľne a nie za peniaze pomôcť ľuďom žijúcim na Donbase, potom im musíme vyjsť v ústrety a pomôcť im prejsť do bojovej zóny.“

Prijatie dobrovoľníkov z Blízkeho východu na Donbas by sa nemalo brať ako symetrická PR-reakcia na zhromažďovanie „skúsených vojakov“ z celého sveta na Ukrajine. Bude to mať veľmi konkrétny vojenský efekt. Je pravdepodobné, že spomedzi 16.000 žiadostí, o ktorých hovoril Sergej Šojgu, bola väčšina podaná v Sýrii. Mnohí z týchto ľudí majú síce veľmi špecifické, ale rozsiahle bojové skúsenosti so skutočným vojnovým konfliktom. To je presne to, čo dnes silám ľudových republík chýba.

Malé Ľudové milície LĽR a DĽR sú vlastne jednotky so značne zastaraným vojenským vybavením. Ich celkový počet sa odhadoval na 30.000 ľudí. Sedem rokov sa snažili zadržať útoky nepriateľa, ktorý bol v presile. Prejsť do ofenzívy bolo pre nich veľmi ťažké a bez silnej palebnej podpory Ruska by to bolo úplne nemožné. Veľmi pomohlo aj to, že ruské jednotky v iných smeroch stiahli veľké nepriateľské sily a všetky ich posily.

V Doneckej aj Luganskej ľudovej republike prebiehala mobilizácia mužského obyvateľstva vo februári až marci. Úrady neoznámili, koľko ľudí bolo celkovo zmobilizovaných. Je jasné, že hovoríme o tisíckach, prípadne desiatkach tisíc ľudí. Ale bojová hodnota neskúsených „partizánov“ v modernej vojne je veľmi relatívna. Skutočne efektívnych a vycvičených vojakov schopných bojovať, nehovoriac o útoku na profesionálnu armádu a skúsených zahraničných žoldnierov, nie je až tak veľa.

Dnes len tak vrhnúť zmobilizovaných do prvej línie znamená plytvať nenahraditeľnými ľudskými zdrojmi. Ukrajinská strana čelila rovnakému problému. S extrémne nízkym výcvikom sú formácie územnej obrany schopné prinajlepšom brániť veľké mestá. Preto sú skúsení vojenskí špecialisti teraz tak cenní pre všetkých účastníkov.

Sýrčania majú veľmi špecifickú skúsenosť s bojmi v urbanizovanej oblasti, vo veľkých aj malých obciach s hustou zástavbou. Takéto podmienky sú v dnešnom svete zriedkavé. Konfrontácia s teroristami, ktorí sa uchytili v mestách Sýrie a Iraku, sa stala takmer jediným príkladom. Je tiež dôležité, že Sýrčania už za takýchto podmienok spolupracovali s ruskou armádou a letectvom.

V súčasnosti je do bojových akcií na oboch stranách zapojených až 400 000 vojakov. V tejto súvislosti sa príchod ďalších niekoľko tisíc zahraničných vojenských špecialistov na Ukrajinu alebo na Donbas nezdá byť veľmi významným faktorom. Ale ak sú to skúsení bojovníci, môžu zmeniť pomer síl v niektorých sektoroch frontu.

Samozrejme, nie všetci z tých, ktorí vyjadrili túžbu prísť na Donbas, sú bitkami zocelené „komandá“ vhodné na obsadenie útočných skupín. No aj oni môžu byť užitoční. Nepochybne nie všetci, dokonca ani v Luganskej a Doneckej oblasti, nie sú s príchodom novej vlády spokojní. Dokonca aj potom, čo bol nepriateľ vyhnaný z územia, ktoré okupoval, musí byť pod kontrolou: hliadkovať, stáť na kontrolných stanovištiach, bojovať so spiacimi bunkami, ktoré tu zostali, vrátane buniek teroristických a nacistických organizácií.

Napríklad extrémistická skupina, neslávne známy nacistický prápor „Ajdar“, bol z veľkej časti osadený miestnymi rodákmi z Luganskej oblasti. Niektorí z nich sa počas ústupu po vyzlečení uniforiem jednoducho vrátili domov. Generálnej prokuratúre LĽR sa v piatok podarilo identifikovať miesto pobytu jedného takéhoto príslušníka práporu a „navštíviť“ jeho byt. Hoci ho doma nenašli, našli tam uniformu, vyznamenania, zbrane a výbušné zariadenia.

Práve kvôli potrebe previesť vojakov na úlohy kontroly územia v každej oslobodenej obci sa vytrácajú útočné schopnosti úderných skupín. Je nepravdepodobné, že na Donbase uvidíme obraz známy na celom území Sýrie – kontrolný bod s ľuďmi v uniformách, ktorí sedia v tieni, pofajčievajú vodnú fajku a pijú silný čaj mate. Ale je možné ich použiť v druhej línii a blízko tylu na pomocné úlohy.

Okamžite však musíme mať na pamäti, že ani jedna strana konfliktu sa nebude môcť spoliehať len na dobrovoľníkov a žoldnierov. Rozhodujúce slovo budú musieť mať dôstojníci a zmluvní vojaci regulárnych armád, nie priatelia zo Sýrie, Kanady či Somálska. Tí zostanú len pomocným nástrojom.

Anton Lavrov, Izvestija