Prečo sú sýrski dobrovoľníci potrební v špeciálnej operácii na Ukrajine

Na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie 11. marca minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že prichádza veľké množstvo žiadostí od dobrovoľníkov z rôznych krajín, ktorí by chceli prísť do Luganskej a Doneckej ľudovej republiky, aby sa zúčastnili na oslobodení.

Najviac je podľa neho z krajín Blízkeho východu: už viac ako 16.000 žiadostí.

Ruský prezident Vladimir Putin odpovedal: „Ak ministerstvo obrany vidí, že sú ľudia, ktorí chcú prísť dobrovoľne a nie za peniaze pomôcť ľuďom žijúcim na Donbase, potom im musíme vyjsť v ústrety a pomôcť im prejsť do bojovej zóny.“

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prijatie dobrovoľníkov z Blízkeho východu na Donbas by sa nemalo brať ako symetrická PR-reakcia na zhromažďovanie „skúsených vojakov“ z celého sveta na Ukrajine. Bude to mať veľmi konkrétny vojenský efekt. Je pravdepodobné, že spomedzi 16.000 žiadostí, o ktorých hovoril Sergej Šojgu, bola väčšina podaná v Sýrii. Mnohí z týchto ľudí majú síce veľmi špecifické, ale rozsiahle bojové skúsenosti so skutočným vojnovým konfliktom. To je presne to, čo dnes silám ľudových republík chýba.

Malé Ľudové milície LĽR a DĽR sú vlastne jednotky so značne zastaraným vojenským vybavením. Ich celkový počet sa odhadoval na 30.000 ľudí. Sedem rokov sa snažili zadržať útoky nepriateľa, ktorý bol v presile. Prejsť do ofenzívy bolo pre nich veľmi ťažké a bez silnej palebnej podpory Ruska by to bolo úplne nemožné. Veľmi pomohlo aj to, že ruské jednotky v iných smeroch stiahli veľké nepriateľské sily a všetky ich posily.

V Doneckej aj Luganskej ľudovej republike prebiehala mobilizácia mužského obyvateľstva vo februári až marci. Úrady neoznámili, koľko ľudí bolo celkovo zmobilizovaných. Je jasné, že hovoríme o tisíckach, prípadne desiatkach tisíc ľudí. Ale bojová hodnota neskúsených „partizánov“ v modernej vojne je veľmi relatívna. Skutočne efektívnych a vycvičených vojakov schopných bojovať, nehovoriac o útoku na profesionálnu armádu a skúsených zahraničných žoldnierov, nie je až tak veľa.

Dnes len tak vrhnúť zmobilizovaných do prvej línie znamená plytvať nenahraditeľnými ľudskými zdrojmi. Ukrajinská strana čelila rovnakému problému. S extrémne nízkym výcvikom sú formácie územnej obrany schopné prinajlepšom brániť veľké mestá. Preto sú skúsení vojenskí špecialisti teraz tak cenní pre všetkých účastníkov.

Sýrčania majú veľmi špecifickú skúsenosť s bojmi v urbanizovanej oblasti, vo veľkých aj malých obciach s hustou zástavbou. Takéto podmienky sú v dnešnom svete zriedkavé. Konfrontácia s teroristami, ktorí sa uchytili v mestách Sýrie a Iraku, sa stala takmer jediným príkladom. Je tiež dôležité, že Sýrčania už za takýchto podmienok spolupracovali s ruskou armádou a letectvom.

V súčasnosti je do bojových akcií na oboch stranách zapojených až 400 000 vojakov. V tejto súvislosti sa príchod ďalších niekoľko tisíc zahraničných vojenských špecialistov na Ukrajinu alebo na Donbas nezdá byť veľmi významným faktorom. Ale ak sú to skúsení bojovníci, môžu zmeniť pomer síl v niektorých sektoroch frontu.

Samozrejme, nie všetci z tých, ktorí vyjadrili túžbu prísť na Donbas, sú bitkami zocelené „komandá“ vhodné na obsadenie útočných skupín. No aj oni môžu byť užitoční. Nepochybne nie všetci, dokonca ani v Luganskej a Doneckej oblasti, nie sú s príchodom novej vlády spokojní. Dokonca aj potom, čo bol nepriateľ vyhnaný z územia, ktoré okupoval, musí byť pod kontrolou: hliadkovať, stáť na kontrolných stanovištiach, bojovať so spiacimi bunkami, ktoré tu zostali, vrátane buniek teroristických a nacistických organizácií.

Napríklad extrémistická skupina, neslávne známy nacistický prápor „Ajdar“, bol z veľkej časti osadený miestnymi rodákmi z Luganskej oblasti. Niektorí z nich sa počas ústupu po vyzlečení uniforiem jednoducho vrátili domov. Generálnej prokuratúre LĽR sa v piatok podarilo identifikovať miesto pobytu jedného takéhoto príslušníka práporu a „navštíviť“ jeho byt. Hoci ho doma nenašli, našli tam uniformu, vyznamenania, zbrane a výbušné zariadenia.

Práve kvôli potrebe previesť vojakov na úlohy kontroly územia v každej oslobodenej obci sa vytrácajú útočné schopnosti úderných skupín. Je nepravdepodobné, že na Donbase uvidíme obraz známy na celom území Sýrie – kontrolný bod s ľuďmi v uniformách, ktorí sedia v tieni, pofajčievajú vodnú fajku a pijú silný čaj mate. Ale je možné ich použiť v druhej línii a blízko tylu na pomocné úlohy.

Okamžite však musíme mať na pamäti, že ani jedna strana konfliktu sa nebude môcť spoliehať len na dobrovoľníkov a žoldnierov. Rozhodujúce slovo budú musieť mať dôstojníci a zmluvní vojaci regulárnych armád, nie priatelia zo Sýrie, Kanady či Somálska. Tí zostanú len pomocným nástrojom.

Anton Lavrov, Izvestija