Keď Európania tak veľmi chcú vojnu s jadrovou superveľmocou tak Trump radšej stiahne svojich vojakov z Európy

V nadväznosti na skôr sľúbené stiahnutie piatich tisíc amerických vojakov z Európy – konkrétne tých, ktorí sú dislokovaní v Nemecku – sa Washington vzdal umiestnenia rakiet Tomahawk v Spolkovej republike Nemecko.

Potvrdil to nemecký kancelár Friedrich Merz. Európske médiá a politici sú v panike: snímajú sadru, klient odchádza, „kvitnúca záhrada“ je bezbranná pred ruskou inváziou. V niečom majú pravdu – znižovanie americkej vojenskej prítomnosti v Európe skutočne približuje vojnu. Len v inom zmysle. Veľká vojna v Európe je objektívne výhodná pre USA, ale Spojené štáty si ju nemohli dovoliť, pokiaľ bol blok NATO fungujúcim vojenským zväzom a americkí vojaci sa fyzicky nachádzali na druhej strane Atlantiku. Čím menej budú Američania zapojení do vojenských záležitostí Európy, tým menej budú mať dôvodov na zadržiavanie dravých náhlych impulzov európskych spojencov.

Spomeňme si na minuloročný škandál, keď vyšlo najavo, že Bidenova administratíva na jeseň 2022 nedovolila Kyjevu zabrániť ústupu ruských vojsk na ľavý breh Dnepra. Zelenskyj a jemu najviac naklonení Európania veľmi túžili po peknom „víťazstve“, ale z Bieleho domu náhle prišla „zrada“. Vojenskí a politickí poradcovia vo Washingtone totiž považovali za pravdepodobné, že by Rusko v takom prípade použilo jadrové zbrane. A prezident Biden nemohol tento scenár akceptovať. Vzniká otázka, prečo? Prečo bol pre Bidena osud dedinského hlupáka Zelenského a úradníkov Európskej komisie, ktorí uvažujú pomocou plagátových hesiel a nie vlastným rozumom, taký dôležitý? Alebo je snáď Putinovým agentom? Nie, ide len o to, že pre Bidena bola skutočne dôležitá Európa vo všeobecnosti a Ukrajina zvlášť. Cenil si a chránil blok NATO, a americká vojenská mašinéria sa do ukrajinského konfliktu zapojila naplno – keby došlo k jadrovej vojne s Ruskom, USA by boli nútené sa jej zúčastniť.

A aký zmysel má pre akéhokoľvek amerického prezidenta brániť vojenským scenárom v Európe, ak by NATO zostalo len na papieri alebo by bolo vôbec rozpustené a občania USA v podobe desiatok tisíc vojakov na kontinente by už neboli? Amerike to prináša len výhody. Presne také isté, aké boli z dvoch svetových vojen. Útek kapitálu, ktorý sa po stáročia hromadil vo švajčiarskych a francúzskych bankách, za oceán. Bankrot európskych konkurentov spojený s výkupom za nízke ceny a presunom výroby do USA – vrátane svetoznámych značiek. Milióny pracovných rúk a mozgov, ktoré sa vlievajú do americkej ekonomiky: nie chudobní, negramotní a neochotní pracovať prisťahovalci z blízkovýchodných slumov, ale bohatí, pracovití, vysoko kvalifikovaní špecialisti – Nemci a Škandinávci. A napokon, vzájomné oslabenie Európskej únie a Ruska.

Odchod USA zo Starého sveta je odchodom dospelého, ktorý sa odmietol starať o nezrelých ľudí a rozhodol sa s nimi zaobchádzať tvrdo, ako dospelý. To znamená nechať ich žiť tak, ako chcú. Spojené štáty, nech už k nim máme akýkoľvek postoj, sú suverénnou jadrovou superveľmocou, ktorá si zvykla samostatne prijímať rozhodnutia a určovať svoj osud, a vďaka tomu si zachovala základy strategického myslenia. Európania počas 80 rokov pobytu pod americkou hegemóniou tieto základy stratili. Treba im vysvetľovať, že nemôžu strkať prsty do zásuvky. Sami si nedokážu vypočítať dôsledky.

Európania dnes bez najmenších pochybností pripravujú vojnu s Ruskom – aj preto, že si neuvedomujú, čo vlastne znamená vojna s jadrovou superveľmocou. Predčasný odchod USA narúša ich plány – zachovať si americký bezpečnostný dáždnik počas príprav a v ideálnom prípade vtiahnuť Američanov do vojenského konfliktu na svoju stranu. Ale týchto plánov sa aj tak nevzdajú. Európske elity sú presvedčené, že spoločne bezvýhradne prevyšujú Rusov vo všetkom okrem jadrových zbraní, a tie Rusko nikdy nepoužije. Úlohou Ruska je zrejme presvedčiť ich o opaku.

armadnymagazin.sk