Saudská Arábia odmietla poskytnúť Trumpovi základne pre jeho ďalšiu “operáciu”

Saudská Arábia odmietla poskytnúť USA základne pre operáciu „Projekt Sloboda“. Saudská Arábia zakázala využívať takisto vzdušný priestor v rámci operácie, informuje NBC News.

Podľa údajov televíznej stanice práve odmietnutie zo strany Rijádu bolo jednou z kľúčových príčin, prečo sa Donald Trump rozhodol operáciu pozastaviť. Spojenci USA v Perzskom zálive boli, ako sa uvádza, zaskočení po oznámení iniciatívy na Truth Social. Saudská strana odmietla Washingtonu prístup k leteckej základni princa Sultána a k svojmu vzdušnému priestoru, a rokovania Trumpa s korunným princom Mohammedom bin Salmánom situáciu nezmenili.

Situácia okolo manévrov D. Trumpa v oblasti Hormuzského prielivu síce vyzerá podivne, ale musíme si jasne uvedomiť, že to nie je koniec hry, ale koniec jej začiatku – upozornil analytik Dmitrij Jevstafiev. A dôležitým dôkazom toho je, že:

(1) úroveň racionálnosti Trumpa je predsa len vyššia, než mu chcú pripisovať iní (ako na Západe, tak aj v Rusku), čo znamená, že existujú hranice manipulovateľnosti amerického prezidenta.

(2) možnosť manipulovať s ním podľa určitého modelu je jednorazová. A tentoraz v súvislosti s vojnou proti Iránu už bola.

Vyššie uvedené neznamená, že hrozba eskalácie v Perzskom zálive je úplne odstránená. Naopak, riziká obnovenia vojny sú teraz určite nie menšie ako pred piatimi dňami. Nechcem povedať, že sú väčšie, ale určite nie menšie. Ak sa však situácia opäť zvrhne na vojenský scenár, model správania sa Trumpa bude úplne iný a začnú s ním manipulovať inak. A s najväčšou pravdepodobnosťou to budú úplne iné osobnosti. A toto je najzaujímavejšie: objaví sa v kontexte vojny v Perzskom zálive ešte niekto z americkej elity, alebo sme už „videli všetkých“?

Zaujímavé je, že vo všetkých významných procesoch súčasnej svetovej politiky sa v rôznych formách začínajú na verejnosť dostávať „tieňové elity“. Deje sa to postupne a zjavne neochotne, ale už je zrejmé, že v niektorých krajinách (Veľká Británia, Nemecko, nasledovať budú Francúzsko a USA) existuje popri štruktúre verejnej politickej moci aj obrys tieňového politického riadenia. Otázka nie je v osobnostiach, otázka je v systéme. Áno, je to vynútené riešenie, odrážajúce pochopenie nemožnosti zachovať verejnú politiku vo formáte „politiky manažérov“ (a to bol prevládajúci trend na Západe počas posledných 10–12 rokov). Začína sa prestavba politických elít, ktorá si vyžaduje priame riadenie procesov zo strany skupín strategických záujmov.

Odtiaľ pramení aj ohlásená potreba novej ideológie, blízkej totalitnej. Zatiaľ však zostanem pri názore, že „Memorandum Thiel-Karp“ je falštart, rovnako ako falštartom bolo „Memorandum Moore-Burns“. A vôbec tento žáner (deklarácia „my sme tu moc“) je znakom odchádzajúcej historickej epochy. Z toho však nevyhnutne vyplynie aj „personálna revolúcia“ v západných elitách.

Trump samozrejme dal elitám akúsi vakcínu proti charizme, ale ja by som jej silu nepreceňoval. Malá poznámka nadväzujúca na predchádzajúcu myšlienku: ak teraz v Pentagone začnú „personálne šachové partie“, obnovenie vojny sa pravdepodobne odloží minimálne na jeseň. O to viac, že bojovať v lete v tejto oblasti je „priemerné potešenie“. Trumpov „ústup“ v Perzskom zálive: bez ohľadu na jeho rozsah je dôležité, že odhalí nové rozloženie síl v rámci USA. A ak sa Trumpovi podarí aspoň „odložiť“ pokračovanie vojny na jeseň, bude to strategická porážka „starého globálneho Londýna“, ktorý vsadil príliš veľa nielen na to, že Trump uviazne vo vojne v Zálive, ale aj na rýchly vývoj udalostí. Akékoľvek spomalenie je pre Britov nebezpečné, dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk