Slovanské Noviny

11. júna 2026

Slovanské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Ceny energií pre vojnu rastú. EÚ nalieha, aby Ukrajina umožnila prístup k Družbe

Energetická analytička konštatuje, že pre vojnu sa EÚ ocitla v momente paniky. Brusel podľa britského denníka Financial Times tlačí na Ukrajinu, aby umožnila inšpekciu ropovodu Družba, ktorý dopravuje ruskú ropu na Slovensko a do Maďarska.

Bratislava a Budapešť obviňujú Kyjev, že zveličuje poškodenie ropovodu, ku ktorému údajne došlo v dôsledku ruských útokov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naopak vyhlasuje, že Ukrajina potrebuje čas na opravu a bez dôkazov tvrdí, že opravári na mieste čelia pokračujúcim ruským útokom.

Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok s odvolaním sa na satelitné snímky vyhlásil, že ropovod Družba je prevádzkyschopný. Zelenského odmietnutie ropovod spustiť označil za „obyčajné vydieranie“. Ukrajinský prezident reagoval, že ovládací panel a podzemné potrubie poškodeného ropovodu Družba nie sú zo satelitu viditeľné.

Tento projekt funguje len vďaka vám.
Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Každý dar pomáha pokryť pravidelné náklady na prevádzku, technické zabezpečenie. Ak má pre vás tento projekt hodnotu, podporte ho

Podporiť teraz
Už od 1 € • jednorazovo

Slovensko s Maďarskom preto žiadajú, aby Kyjev umožnil na poškodenom mieste inšpekciu. Požiadavke však doposiaľ Ukrajina nevyhovela.

Inšpekciu nie a nie schváliť

Teraz však aj ďalšie vlády EÚ a Európska komisia začínajú naliehať na Kyjev, aby inšpekciu povolil. Tvrdí to britský denník Financial Times na základe piatich zdrojov medzi diplomatmi a vysokopostavenými úradníkmi Únie.

Dvaja z nich pre denník uviedli, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa o inšpekciu požiadali ešte minulý týždeň počas návštevy Kyjeva. Ich žiadosť však ukrajinská vláda odmietla.  

„Nemôžeme povedať, či došlo k poškodeniu, alebo nie. Existujú veľmi jednoduché spôsoby, ako to zdokumentovať a ukázať, že tvrdo pracujú na náprave. Neurobili to,“ uviedol zdroj.

Viktor Orbán pre spor o Družbu zablokoval schválenie 90-miliardovej pôžičky EÚ pre Kyjev. Slovenský premiér Robert Fico reagoval symbolicky, keď požiadal SEPS o zastavenie núdzových dodávok elektriny.

Britský denník tvrdí, že o prehliadku potrubia prostredníctvom Zelenského kancelárie požiadala aj veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine, slovenská diplomatka Katarína Mathernová. Žiadosť však bola zamietnutá z „bezpečnostných dôvodov“, uviedli dve osoby oboznámené s touto záležitosťou.

Zvýšená naliehavosť

Financial Times konštatuje, že spor sa stal naliehavejším po tom, ako ceny energií prudko vzrástli v dôsledku vojny USA a Izraela s Iránom, ktorá narušila globálne dodávky ropy a plynu. Iránske revolučné gardy v pondelok vyhlásili, že uzavierajú Hormuzský prieliv, cez ktorý sa prepravuje 20 až 25 percent svetovej produkcie ropy a ropných produktov.

Ceny plynu v Európe sa takmer zdvojnásobili po tom, ako Katar oznámil, že pre iránske útoky zastavuje produkciu skvapalneného zemného plynu. Rastú aj ceny ropy, ktoré v pondelok vyskočili o takmer 8 percent a v utorok pokračovali v raste.

„Kríza sa bude prehlbovať v závislosti od dĺžky trvania tejto vojny. Ak sa situácia vyrieši za jeden alebo dva týždne, alebo dokonca za mesiac, dôsledky budú oveľa menšie,“ uviedla pre portál Politico Ana Maria Jaller-Makarewiczová, vedúca analytička v oblasti energetiky v Inštitúte pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu.

Ak však vojna, podobne ako vojna na Ukrajine, potrvá roky, dôsledky pre Európu môžu byť významné.

Moment paniky

EÚ v súčasnosti dováža väčšinu svojej ropy z USA, Nórska, Kazachstanu a Líbye, pričom žiadna z týchto krajín neprepravuje ropu cez Hormuzský prieliv. Saudská Arábia a Irak, ktoré exportujú cez túto trasu, predstavovali v treťom štvrťroku 2025 len približne 7 a 5 percent dovozu ropy do Európy.

Euroblok tiež získava až 60 percent svojho skvapalneného zemného plynu z USA, nasledujú Alžírsko a Rusko. Katar, najväčší vývozca LNG na svete, dodal v treťom štvrťroku 2025 len približne 6 percent európskeho LNG.

V dôsledku odpájania sa od ruských zdrojov, obchodných sporov s USA a teraz pre vojnu na Blízkom východe sa však EÚ dostáva do čoraz zraniteľnejšej pozície.

„Pre Európu to podľa mňa vytvára moment paniky,“ povedala Jaller-Makarewiczová s tým, že v podobnej situácii bola EÚ aj po invázii Ruska na Ukrajinu, teraz sa však pridali aj ďalšie problémy.  

„Myslím si, že keďže sme zvýšili závislosť od iných zdrojov, zvýšili sme aj svoju zraniteľnosť,“ uzavrela.

Nórsko naznačilo, že zákaz dovozu ruského plynu by sa mal prehodnotiť

Nórsky minister energetiky v tomto kontexte priputil, že dopady americko-izraelskej vojenskej operácie v Iráne by mohli v Európskej únii (EÚ) oživiť diskusiu o rozhodnutí zakázať dovoz ruského zemného plynu.

„EÚ jasne vyjadrila, že sa chce oslobodiť od ruskej ropy a plynu, ale udalosti uplynulých troch-štyroch dní boli tiež náročné,“ poznamenal Aasland.

„Vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu si myslím, že debatu bude potrebné opäť oživiť,“ povedal nórsky minister, ktorého krajina na európske trhy dodáva asi 30 percent všetkého plynu.

Členské štáty EÚ 26. januára definitívne schválili zákaz dovozu ruského plynu najneskôr od konca roka 2027. Proti hlasovalo Slovensko a Maďarsko. Nariadenie RePowerEU počíta s právne záväzným a postupným zákazom dovozu LNG a plynu prostredníctvom plynovodov z Ruska do Európy.

Úplný zákaz nadobudne v prípade dovozu LNG účinnosť od 1. januára 2027 a pre dovoz potrubného plynu od jesene 2027, konkrétne od 30. septembra 2027, prípadne, ak nebudú splnené ciele pre skladovanie plynu, tak od 1. novembra 2027.

marker.sk