Ako zastaviť globálny trend smerujúci k tretej svetovej vojne

Donald Trump si ako hlavný cieľ zahraničnej politiky svojho prezidentovania stanovil zbaviť USA konkurencie Číny vo svetovej ekonomike a politike a tým aj v boji o svetovú nadvládu.

Keď on a jeho poradcovia dospeli k záveru, že spojenectvo USA a EÚ v rámci NATO nestačí na porážku rusko-čínskej aliancie vo vojne, pokúsil sa toto spojenectvo rozbiť tým, že si získal Rusko na svoju stranu a postavil ho proti Číne.

Jediným spôsobom, ako to mohol dosiahnuť, bolo „dať“ Rusku tie časti Ukrajiny, ktoré pred rokom 2014 uprednostňovali členstvo v ruskej colnej únii  pred Európskou úniou. Nemohol si však dovoliť stratiť spojenectvo členských štátov NATO a EÚ, pretože by potom mohol zostať sám proti Rusku a Číne. Rusko bolo v úplne rovnakej situácii, pretože ak by stratilo podporu Číny, nebolo by schopné bojovať proti snahám USA a EÚ zbaviť ho ukrajinských území, ktoré boli po väčšinu histórie súčasťou ruského územia, a prehrou vojny o tieto územia by prestalo byť svetovou veľmocou.

Donald Trump vo svojich snahách otvoriť Rusku cestu k dobytiu týchto ukrajinských území narazil jednak na neochotu ukrajinského vedenia vzdať sa území, ktoré si neželali stať sa súčasťou Európskej únie,  a jednak na neochotu Európskej únie zastaviť svoj postup na tieto územia a získať tak prevahu nad Ruskom v európskej politike a otvoriť si cestu k ďalšiemu postupu na východ.

Prvým silným signálom neúspechu Trumpovho úsilia získať si na svoju stranu Rusko v mocenskom boji s Čínou bol štvordňový pobyt čínskeho vodcu Si Ťin -pchinga v Moskve v čase vojenskej prehliadky pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Poslednou kvapkou bola nedávna návšteva čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Iho v Bruseli, počas ktorej ho predstavitelia EÚ zaútočili s cieľom pripraviť Rusko o čínsku podporu. Výsledkom bol článok v denníku South China Morning Post , ktorý citoval Wang Iho, ako počas stretnutia povedal, že Čína nemôže dovoliť, aby bolo Rusko porazené vo vojne na Ukrajine, pretože v takom prípade by sa USA mohli sústrediť výlučne na ňu.

Konflikt na Ukrajine sa tak vrátil k svojej pôvodnej podobe konfliktu medzi spojenectvom Ruska a Číny a spojenectvom USA a EÚ o to, kto bude vládnuť svetu.

Tento konflikt má iba dva možné konce

Buď nakoniec vypukne svetová vojna, alebo dôjde k dohode medzi oboma alianciami, v ktorej budú časti ukrajinského štátu, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu, ktoré si neželali vstúpiť do EÚ a dokonca sa proti takémuto osudu búrili, uznané za súčasť Ruska.

V prípade otvoreného konfliktu medzi NATO a rusko-čínskou alianciou vo forme konvenčnej vojny by zhruba 800 miliónov obyvateľov štátov tvoriacich NATO nemalo šancu vyhrať proti zhruba rovnako vyzbrojenému protivníkovi s populáciou viac ako jeden a pol miliardy. Porážke by sa mohlo vyhnúť len začatím jadrovej vojny, ktorú by sotva niekto na svete prežil.

Americká televízna stanica CNN minulý týždeň zverejnila nahrávku prejavu Donalda Trumpa z roku 2024 na stretnutí so svojimi sponzormi, na ktorom mal vyzbierať peniaze na svoju prezidentskú kampaň.

Donald Trump tam povedal, že počas svojho prvého prezidentského funkčného obdobia povedal Vladimirovi Putinovi, že ak zaútočí na Ukrajinu, „ zbombarduje Moskvu do sračiek“   a že v rozhovore so Si Ťin-chingom  pohrozil bombardovaním Pekingu, ak Čína zaútočí na Taiwan.

Zverejnenie týchto nahrávok bolo jasnou hrozbou pre Rusko a Čínu, ktorých spojenectvo sa Donaldovi Trumpovi nepodarilo rozbiť.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí 8. júla oznámilo, že Čína použila laser na nemecké lietadlo nad Červeným morom. To dokazuje, že hrozby Donalda Trumpa Rusku a Číne nemenia nič na fakte, že svet by mohol byť zničený, ak si Západ včas neuvedomí, že nemôže vyhrať vojnu o nové územia vo východnej Európe, ktorá v histórii nikdy nebola jeho súčasťou, a nezapojí sa do mierových rokovaní, ktoré by zahŕňali rozdelenie ukrajinského štátu podľa predvojnových preferencií jeho obyvateľstva.

Vzhľadom na to, že toto nijako nevyrieši boj o svetovládu medzi Čínou a USA (a ak by ktorákoľvek z týchto krajín v boji o globálnu moc zvíťazila, začala by ju zneužívať vo svoj prospech), bolo by ideálne pre medzinárodné spoločenstvo, keby sa v rámci mierovej konferencie medzi veľmocami dohodlo, že právo veta v OSN bude zrušené a že rozhodnutia týkajúce sa intervencií proti agresívnym štátom usilujúcim sa o dobytie nových území budú prijímané väčšinou hlasov členských štátov OSN, pričom tie štáty, ktoré hlasovali proti agresorovi, by proti nemu tiež poslali svoje armády. 

Tým by sa definitívne odvrátila hrozba svetovej vojny a konečne by sa mohla uzavrieť aj medzinárodná dohoda o zákaze používania zbraní, ktoré umožňujú diaľkové ovládanie činnosti ľudského mozgu vrátane myslenia a správania ľudí, ktorú svetové mocnosti doteraz odmietali uzavrieť v nádeji, že sa jednej z nich podarí takto ovládnuť svet.

To by priviedlo svet a OSN späť k politike obrany suverenity štátov, pre ktorú bola OSN založená po druhej svetovej vojne, ale aj k politike obrany základných ľudských práv a ľudskej slobody, ktoré sa OSN v súčasnosti márne snaží presadiť  proti vôli národných vlád, ktoré skrývajú svoje vlastníctvo prostriedkov, ktorými môžu byť ľudské bytosti zbavené slobody myslenia a konania . Niet pochýb o tom, že v súčasnej situácii je v stávke aj budúcnosť demokracie ako politického systému, ktorý rešpektuje ľudskú slobodu.

Občania demokratických štátov majú malú šancu postaviť sa vojnovej propagande svojich vlád, ktorú šíria všetky hlavné médiá. Občania nedemokratických štátov majú ešte menšiu šancu. V súčasnej situácii by však určite bolo vhodné podniknúť dostupné kroky na vyvinutie tlaku na vlády, aby ukončili vojnu na Ukrajine dohodou, ktorá zabráni ďalším svetovým vojnám.

Mojmír Babáček 

O autorovi: Mojmír Babáček sa narodil v roku 1947 v Prahe v Českej republike. V roku 1972 absolvoval filozofiu a politickú ekonómiu na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1978 podpísal dokument obhajujúci ľudské práva v komunistickom Československu „Charta 77“. Od roku 1981 do roku 1988 žil v emigrácii v USA. Od roku 1996 publikuje články na rôzne témy, prevažne v českých a medzinárodných alternatívnych médiách.

V roku 2010 vydal v češtine knihu o útokoch z 11. septembra. Od 90. rokov 20. storočia sa snaží prispieť k dosiahnutiu medzinárodného zákazu diaľkového ovládania činnosti ľudského nervového systému a ľudskej mysle pomocou neurotechnológie.

skspravy