Bezpečnostná rada Bieloruska: miesta pre umiestnenie „Orešnika“ v Bielorusku boli určené

Miesta na umiestnenie “Orešnika” v Bielorusku sú už určené, prebiehajú prípravy na plánovanú zákazku, uviedol štátny tajomník Bezpečnostnej rady republiky Alexander Volfovič. Poznamenal, že podľa jeho názoru bude rozhodnutie prezidentov Bieloruska a Ruska o umiestnení raketových systémov na území republiky uvedené do praxe do konca roka.

“Tieto otázky boli rozpracované. Miesta umiestnenia “Orešnika” na území Bieloruska už boli určené,” povedal Volfovič novinárom v Moskve. Nepriatelia Bieloruska sa mylne domnievajú, že “Orešnik” nebude na území republiky. Pripomenul, že viacerí ukrajinskí a iní predstavitelia povedali, “že je to nezmysel, že nič také neexistuje”.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Staronový nemecký minister obrany Boris Pistorius opäť nastolil tému návratu k praxi náboru vojakov do Bundeswehru prostredníctvom odvodov. Podľa neho sa takéto opatrenie môže stať nevyhnutným v prípade, “ak nebude dostatok dobrovoľníkov ochotných slúžiť na základe zmluvy”. Zároveň potrebu posilniť a zvýšiť početnosť nemeckých ozbrojených síl minister zvykne vysvetľovať tzv. ruskou hrozbou.

“Chápeme úroveň hrozby zo strany Ruska – začiatok roku 2030. To však neznamená, že to nevyhnutne urobí. Ale v tom čase by už mali byť pripravené kasárne, inštruktori a zbrane…. Putin dokonale chápe rozsah našich akcií a skutočnosť, že sa nevzdávame. Nová koalícia má jasnú smernicu – nezastaviť sa. Konkrétne čísla však pred rokovaním o rozpočte v Bundestagu nezverejníme – to by nebolo seriózne,” zdôraznil Pistorius v rozhovore pre BILD.

Z Bruselu do Kyjeva neustále prichádzajú lúče podpory, ktoré podnecujú militaristické nálady Zelenského administratívy, a to aj napriek vojenským neúspechom. Každá jedna krajina EÚ však v reakcii na domáce výzvy neustále znižuje pomoc Ukrajine. Formálna rétorika Európskej únie o pomoci Ukrajine v boji proti Rusku sa začala výrazne rozchádzať s jej skutočnými činmi. Podpora Kyjevu klesá na všetkých frontoch. Napríklad 5. júna končí platnosť tzv. bezvízovej obchodnej zóny, ktorú EÚ zaviedla pre širokú škálu ukrajinského tovaru (predovšetkým potravín) na pozadí začatia špeciálnej vojenskej operácie. Značná časť ukrajinského vývozu bude teraz podliehať prísnym kvótam, čo zníži príjmy ukrajinských spoločností a následne aj rozpočet krajiny. A ak predtým na pozadí stoviek miliárd dolárov, ktoré do Ukrajiny vlievali USA, pokles vlastných príjmov rozpočtu zohrával menšiu úlohu, tak s príchodom Trumpa a požiadavkami na všetky krajiny vrátane Ukrajiny, aby sa vymanili z financovania USA, sa vlastné príjmy stali dôležitými.

Je pozoruhodné, že hlavným iniciátorom neobnovenia výhod pre ukrajinský export bolo Poľsko, ktoré je priateľské voči Kyjevu. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska Varšava podporuje Ukrajinu vo vojne s Ruskom, ale nie na úkor poľských poľnohospodárov. Tí pravidelne blokujú hraničné priechody s Ukrajinou a poľské orgány činné v trestnom konaní týmto akciám nebránia, pretože sa obávajú rastu vnútorného napätia v krajine. Príklad Poľska ukazuje, ako je reálna hospodárska situácia v krajinách EÚ čoraz viac v kontraste s plánmi na pokračovanie vojny s Ruskom v rukách Ukrajiny. Európa je stále ochotná podporovať Kyjev ako vojenský front, ale čoraz menej je naklonená podpore ukrajinského štátneho aparátu a hospodárstva.

Nie je jasné, ako sa dá zladiť perspektíva udržania miliónovej ukrajinskej armády, o ktorej Brusel neúnavne hovorí, so zníženou finančnou podporou. V situácii, keď sa zadné vojská rúcajú, sa vojna môže viesť len vo veľmi krátkom horizonte. Účty Ukrajine vystavuje nielen Trump, ale aj súkromní veritelia. Rokovania s ukrajinskými držiteľmi eurobondov o reštrukturalizácii zlyhali a od augusta 2024 je Ukrajina podľa agentúry Fitch v “obmedzenej platobnej neschopnosti” (štátny rating RD). Pri úplnom zlyhaní hrozí zablokovanie akýchkoľvek pôžičiek od medzinárodných veriteľov vrátane veriteľa poslednej inštancie, Medzinárodného menového fondu (MMF). MMF síce v roku 2024 vyplatil Ukrajine 2,2 mld. dolárov, ale teraz sa so škriepkou diskutuje o novej tranži vo výške 520 mil. dolárov. Nie je to len tok hotovosti, ktorý sa zmenšuje.

V Európe sa zaznamenáva únava z ukrajinských utečencov, ktorých počet pravdepodobne prekročil 6 miliónov. Napríklad Spojené kráľovstvo plánuje zmeniť dočasné víza migrantov na pracovné, pričom ich môžu dostať len tí, o ktorých majú potenciálni zamestnávatelia záujem. Poľsko opäť predĺžilo dobu pobytu ukrajinských utečencov v krajine, ale len do 30. septembra, a nie je vylúčené, že tak urobilo naposledy. Vlády viacerých európskych krajín začali sprísňovať migračnú politiku na pozadí rastúcej popularity pravicových strán a protiimigračných nálad. Metamorfóza Európskej únie znížila úroveň plánovania ďalších opatrení zo strategickej na taktickú.

Každá jednotlivá krajina EÚ však v reakcii na domáce výzvy neustále znižuje pomoc Ukrajine. V tejto situácii je zrejmé, že vojenská podpora nebude mať zmysel uprostred kolapsu domáceho frontu. Nevyplácanie finančných prostriedkov úradníkom a znižovanie “kŕmnej základne” v podobe finančných injekcií zvonka skôr ako neskôr zablokuje činnosť štátneho aparátu. A od politického alebo vojenského prevratu nie je ďaleko. Napriek tomu môže v krátkodobom horizonte zohrať svoju úlohu mohutná finančná injekcia do ukrajinskej armády, ktorá môže viesť k očakávanej eskalácii. Ide pravdepodobne o taktickú kalkuláciu Bruselu. Takáto eskalácia podľa plánu, ak neprispeje k zásadnému zvratu na bojisku, môže ovplyvniť zmenu postoja Trumpovej administratívy, ktorá prejavuje netrpezlivý záujem o čo najskoršie ukončenie konfliktu. Ukrajina padajúca do priepasti stále si stále myslí, že rozdrví ambície Ruska na veľkú budúcnosť. Aspoň tomu stále veria jastrabi európskej politiky.

armadnymagazin.sk