Exriaditeľ SIS Aláč o tom, ako sa tajná služba dostala k informáciám o manipuláciách v trestných konaniach, o odpočúvaní kajúcnikov…

Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Michal Aláč sa na tému monitorovania hrozieb a ochrany ústavného zriadenia tajnou službou rozprával s novinárom Adamom Valčekom. V rozhovore sa okrem kauzy Rozuzlenie vyjadruje aj ku kontrole spravodajských odpočúvaní, ktorej chabú úroveň nám systematicky vyčíta Európsky súd pre ľudské práva a tiež Výbor ministrov Rady Európy.

Generálna prokuratúra zrušila všetky obvinenia v prípade Rozuzlenie, ktoré Národná kriminálna agentúra (NAKA) vlani vzniesla aj bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému a Michalovi Aláčovi.

Vyšetrovateľ NAKA ich vinil, že spolu s ďalšími ľuďmi údajne zosnovali a podporovali zločineckú skupinu, aby spravodajskými informáciami zdiskreditovali trestné stíhania v exponovaných protikorupčných kauzách, ktoré NAKA vyšetrovala po roku 2020. Obvinenia boli podľa prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu nepodložené.

MICHAL ALÁČ sa do SIS nedostal politicky, bol jej kariérnym príslušníkom a pracoval v nej 15 rokov. Právnej úprave pôsobenia spravodajských služieb sa dodnes venuje ako vysokoškolský pedagóg. O rozdieloch medzi zbieraním informácií tajnou službou a políciou v minulosti napísal odbornú knihu.

Prezidentka Zuzana Čaputová ho však pre obvinenie v kauze Rozuzlenie rýchlo odvolala z vedúcej funkcie. S ústavnou sťažnosťou proti tomu neuspel.

„Klamal by som, ak by som povedal, že to bolo jednoduché,“ reagoval vo videopodcaste na poznámku, že obratom prišiel o dovtedy úspešnú kariéru. „Správa, že je zadržaný riaditeľ služby obletí celú Európu a v bezpečnostnej komunite celý svet. Pri správe o zbavení obvinení to tak už nie je.“

Potvrdil, že proti odvolaniu z funkcie podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

Odmietol, že by sa SIS v roku 2020 cielene zamerala na monitorovanie trestných stíhaní v exponovaných kauzách. „Išlo o vedľajší produkt spravodajskej činnosti zameranej na ochranu hospodárskych záujmov,“ tvrdí.

Známe je, že SIS so súhlasom súdu odpočúvala auto podnikateľa Petra Petrova, z ktorého sa neskôr stal spolupracujúci svedok. Bude argument o ochrane hospodárskych záujmov platiť, ak sa ukáže, že SIS odpočúvala aj ďalších kajúcnikov?

„Čisto hypoteticky, ak by niekto vyťahoval zo spisov informácie, ktoré podliehajú určitému režimu, tak sa môžeme domnievať, že by mohlo ísť o ohrozenie ochrany utajovaných skutočností. V takom prípade tam je daná pôsobnosť SIS,“ reagoval.

infovojna