Norimberský kódex a očkovanie

Foto: wikipedia

Etickými aspektmi biomedicínskeho výskumu sa zaoberajú viaceré medzinárodné dokumenty. Jedným z nich je aj Norimberský kódex, ktorý vznikol v roku 1947 v Norimbergu, ako dôsledok súdneho procesu s vojnovými zločincami po 2. svetovej vojne, v rokoch 1946-47. Na norimberskom súde boli dokumentované rôzne zločiny proti ľudskosti, vykonávané lekármi. Neslávne známym bol aj Dr. Josef Mengele a ďalší nacistickí „lekári“, ktorí robili neľudské pokusy na väzňoch v koncentračných táboroch proti vôli, prípadne bez vedomia týchto väzňov. Podľa Mengeleho a jeho obhajcov, ktorí sa oháňali pojmom „vyššie dobro národa“, boli úmrtia a ťažké poškodenia zdravia, vyplývajúce z ich drastických pokusov, „výsostne odbornou, medicínskou, záležitosťou“ v záujme vedy a spoločnosti. Norimberský vojenský tribunál vzniesol voči týmto zločincom hlavné obvinenie v zmysle „vykonávania lekárskych pokusov bez súhlasu dotknutej osoby“. Norimberský kódex bol prijatý, ako súbor zásad medicínskej etiky pre experimenty na ľuďoch, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať! Obsahuje desať podmienok, na základe ktorých, je možné realizovať výskum s účasťou ľudských subjektov. Je na zvážení, či tento kódex neporušujú aj také postupy, akými sú povinné očkovanie a povinné testovanie.

Desať bodov norimberského kódexu

1. Dobrovoľný súhlas ľudskej osoby je absolútne nevyhnutný. To znamená, že dotknutá osoba musí byť právne spôsobilá dať súhlas. Musí byť v postavení, v ktorom má moc vykonávať slobodné rozhodnutia, a to bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, podvodom, klamstvom / zavádzaním, hrozbami, preháňaním, či inou skrytou / záludnou podobou obmedzovania alebo donucovania.Musí tiež mať dostatočné poznanie a pochopenie podstaty predmetnej záležitosti, čo jej umožní učiniť informované a zasvätené rozhodnutie. To si vyžaduje, aby bol účastník pokusu pred prijatím súhlasného rozhodnutia oboznámený s povahou, trvaním a účelom pokusu, so spôsobmi a prostriedkami, ktoré majú byť v pokuse použité, so všetkými nepríjemnosťami a nebezpečenstvami, ktoré možno odôvodnene očakávať, ako aj s účinkami na svoje zdravie alebo osobnosť, ktoré možno nastanú kvôli jeho účasti na tomto pokuse.
   Povinnosť a zodpovednosť presvedčiť sa o tejto akosti súhlasu s účasťou na pokuse leží na pleciach každého jednotlivca, ktorý daný pokus navrhuje, riadi alebo sa na ňom podieľa. Je to osobná povinnosť a zodpovednosť, ktorú nemožno beztrestne preniesť na iného.
2. Pokus musí byť navrhnutý tak, aby priniesol plodné výsledky pre dobro spoločnosti, ktoré nemožno získať inými spôsobmi, či prostriedkami a ktoré nie sú vo svojej podstate náhodné či nepotrebné.
3. Pokus musí byť založený na výsledkoch pokusov na zvieratách i na poznaní prirodzeného priebehu danej choroby, či iného skúmaného problému a musí byť navrhnutý tak, aby očakávané výsledky ospravedlňovali vykonanie tohto pokusu.
4. Pokus musí byť vykonaný tak, aby sa predišlo všetkému zbytočnému telesnému či duševnému utrpeniu a poškodeniu zdravia.
5. Nesmie byť vykonaný taký pokus, u ktorého je vopred známy dôvod domnievať sa, že môže spôsobiť smrť alebo zdravotné postihnutie, snáď s výnimkou prípadov, v ktorých účastníkmi pokusu sú samotní lekári, ktorí pokus vykonávajú.
6. Stupeň rizika, podstupovaného účastníkmi pokusu, nesmie nikdy prekročiť stupeň rizika,vyplývajúci z humanitárnej dôležitosti problému, ktorý má tento pokus vyriešiť.
7. Musí byť vykonaná primeraná príprava a poskytnuté náležité vybavenie na ochranu účastníkov pokusu aj pred málo pravdepodobnými poškodeniami zdravia, zdravotnými postihnutiami, či úmrtím.
8. Pokus smú vykonávať len vedecky vzdelané osoby. Počas všetkých stupňov pokusu sa od ľudí, vykonávajúcich pokus alebo zapojených do pokusu, musí vyžadovať najvyšší stupeň zručnosti, skúsenosti a starostlivosti.
9. Počas pokusu musí mať účastník pokusu slobodu ukončiť svoju účasť na pokuse, ak sa dostal do takého telesného alebo duševného stavu, v ktorom sa mu pokračovanie v účasti na pokuse javí ako nemožné.
10. Príslušný vedec musí byť pripravený prerušiť prebiehajúci pokus v ktoromkoľvek stupni, ak má dobrý dôvod (použijúc svoju dobrú vieru, vynikajúce zručnosti / skúsenosti a starostlivé zváženie, ktoré sa od neho požadujú) domnievať sa, že pokračovanie v pokuse pravdepodobne spôsobí poškodenie zdravia, zdravotné postihnutie alebo smrť účastníkovi pokusu.

Zdroje:

/1/ Norimberský kódex – wikipedia

/2/ Očkovať či neočkovať, moja komunita, 25.11.2013

AUTOR: MARCELA HOFFMANNOVÁ

zdroj: zem a vek

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.