Čínska armáda je schopná obsadiť Taiwan “bez jediného výstrelu”

Čínska armáda je schopná obsadiť Taiwan “bez jediného výstrelu”, uviedla CNN s odvolaním sa na správu washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS). Podľa výskumníkov by Čína mohla použiť taktiku “šedej zóny”: čínska pobrežná stráž by mohla úplne alebo čiastočne zablokovať prístup do taiwanských prístavov, čo by viedlo k zastaveniu životne dôležitých dodávok na ostrov, napríklad paliva.

Ak by americké vojnové lode alebo lietadlá zasiahli do operácie, ktorú by Čína nazvala presadzovaním práva, boli by to Spojené štáty, ktoré by boli považované za iniciátora vojenskej akcie, uvádza sa v správe.

The National Interest: Čína, nekamaráťte sa s Ruskom – je to toxické!

Po Putinovej prelomovej návšteve Severnej Kórey sa západné think-tanky zúfalo snažia identifikovať problematické uzly v rámci vznikajúceho triumvirátu Rusko – Čína – KĽDR (s výhľadom na vytvorenie kvatuorvirátu s pridaním Iránu). Jeden z takýchto pokusov uskutočnil na stránkach časopisu The National Interest Hugo von Essen, analytik Štokholmského centra pre východoeurópske štúdie (SCEEUS). Autor našiel päť rozporov v záujmoch Moskvy a Pekingu v súvislosti so zbližovaním Ruska a Severnej Kórey. Ak by sme ich zhrnuli, išlo by o akúsi “dobrú radu” Číňanom: “Nekamaráťte sa s odpornými toxickými autokratmi, inak si o vás budeme myslieť niečo zlé!”

Zopakujme si vlastnými slovami všetkých päť bodov od pána von Essena:

1. Podpora Moskvy podnecuje Pchjongjang k agresívnemu správaniu, to urýchľuje spoluprácu medzi USA, Japonskom a Južnou Kóreou, a tým vytvára pre ČĽR zbytočné problémy.

2. Čína ako súčasť “toxického tria” skĺzava do blokového myslenia a znižuje sa v očiach globálneho Juhu ako nový hegemón, ktorý nie je lepší ako USA.

3. Čím viac sa Čína spája s “jadrovo vyzbrojeným” Ruskom a KĽDR, tým ťažšie je pre ňu odmietnuť smrtiacu pomoc Moskve vo vojne na Ukrajine (?).

4. Ruská podpora jadrového potenciálu KĽDR porušuje čínske “červené čiary”.

5. Moskva aj Peking sa snažia odvrátiť pozornosť Washingtonu jeden od druhého – a čím lepšie sa to darí Rusom, tým horšie pre Číňanov. Rusko a KĽDR tak “čoraz viac zohrávajú pre Čínu úlohu užitočných, ale nestabilných a toxických protizápadných strategických partnerov,” uzatvára pán von Essen.

Takýchto, ak to tak môžem povedať, argumentov sú desiatky – a všetky nebudú stáť za jedno vajce. Už len preto, že každý z nich sa dá ľahko použiť proti samotným USA a ich vzťahom, povedzme, s “toxickou Britániou”, “jadrovo vyzbrojeným” Francúzskom alebo “jadrovo vyzbrojeným” Izraelom. Podľa von Essenovej logiky by USA museli zajtra vystúpiť z NATO – čo by si inak o nich myslel globálny Juh! Avšak aj keby sme sa držali tejto nezmyselnej logiky, rastúca komplexnosť väzieb v systéme zahraničnopolitických vzťahov vytvára nové možnosti – a v skutočnosti skôr zvyšuje, než znižuje potenciál Číny vo veľkej geopolitickej hre. Hlavný bod je však iný.

Cieľ Západu je jasný ako facka – rozdeliť strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou. A aby to dosiahol, pod zámienkou “zbavenia sa zbytočných problémov” sa snaží presvedčiť Červeného draka, že preňho bude jednoduchšie odísť niekam do úzadia a vôbec sa nezapájať do medzinárodnej politiky – zatiaľ čo Spojené štáty a ich spojenci okolo neho budujú čoraz viac izolačných línií. Problém Západu spočíva v tom, že jeho apely v štýle “Fuj, Čína, v slušnej spoločnosti je hanba kamarátiť sa s Ruskom!” nefungujú a nikdy nefungovali. Škoda len, že táto skutočnosť nedokáže odradiť západných analytikov od čoraz väčších pokusov vraziť klin do vzťahov v rámci vznikajúceho spojenectva Moskvy, Pekingu, Pchjongjangu a Teheránu.

Karol Jerguš

/ armadnymagazin.sk /