BLANÁR: Zrušenie práva veta by bolo začiatkom konca Európskej únie

Blanár si nemyslí, že rokovanie o európskom balíku pomoci Ukrajine trvalo kvôli hrozbe maďarského veta pridlho. Pripomenul, že aj americká pomoc narazila na komplikácie pri schvaľovaní.

(Teraz.sk) – Európska únia (EÚ) bola postavená na konsenzuálnom základe a zrušenie práva veta, ktoré by viedlo k presadzovaniu záujmov väčších členských krajín na úkor menších, by bolo začiatkom jej konca. V TASR TV to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).

Minister nesúhlasí s názormi, podľa ktorých by nahradenie práva veta v jeho dnešnej podobe hlasovaním kvalifikovanou väčšinou zvýšilo akcieschopnosť únie. „Všetky národy, ktoré sa spojili v Európskej únii, sa vždy dokázali dohodnúť, aj keď to bolo veľmi ťažké. Ale dohoda bola potom trvalo udržateľná a viedla k mieru,“ konštatuje minister.

Blanár si nemyslí, že rokovanie o európskom balíku pomoci Ukrajine vo výške 50 mld. eur trvalo kvôli hrozbe veta zo strany Maďarska príliš dlho. Pripomenul, že aj americká pomoc Ukrajine vo forme balíka navrhnutého prezidentom Bidenom narazila na komplikácie pri schvaľovaní v Senáte. „Povedzte mi, ako sú teraz Spojené štáty pri pomoci Ukrajine flexibilnejšie ako Európska únia?,“ opýtal sa Blanár.

Ficova vláda podľa neho bude trvať na udržaní práva veta členských štátov Európskej únie a to nie iba pri dôležitých otázkach zahraničnej politiky, ale aj daniach, otázkach rozširovania EÚ a ďalších. Názory exministra zahraničných vecí a prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý si debatu o zrušení práva veta v EÚ predstaviť vie, Blanár odmieta.

„Bol diplomat, slúžil v podstate všetkým vládam, od pána Mečiara až po našu vládu a pána Matoviča. Nech ľudia posúdia. Ja si myslím, že nezastupoval národnoštátne záujmy, ale záujmy niekoho iného,“ tvrdí Blanár.

Hoci sa Slovensko nepostavilo proti iniciatívam na otvorenie prístupových rokovaní Európskej únie s Ukrajinou, Blanár pripomína, že by sa nemalo zabúdať na prístupový proces krajín západného Balkánu.

“Nemyslíme si, že by mal byť použitý dvojaký meter voči Ukrajine a štátom západného Balkánu. Je dôležité, aby sme nádej, ktorú sme pre občanov západného Balkánu vyslovili pred dvadsiatimi rokmi, naplnili,“ upozornil.

Slovensko podľa Blanára podporuje aj vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. „Uvítali sme, že pri leteckej a námornej doprave ten proces už začal a v priebehu tohto roka bude Rumunsko a Bulharsko integrované do schengenského priestoru aj v pozemných hraniciach,“ povedal.

Slovenská republika bola podľa Blanára jednou z prvých krajín, ktoré podporili rozšírenie NATO o Fínsko a Švédsko, potenciálny vstup Ukrajiny do aliancie však považuje za bezpečnostné riziko. „Ak by nastala takáto situácia a naša vláda by sa k tomu mala vyjadriť, tak by sme s najväčšou pravdepodobnosťou za súčasnej situácie boli proti,“ podčiarkol.

Slovensko podľa Blanára považuje útok Ruskej federácie na Ukrajinu za porušenie medzinárodného práva, vojenské riešenie vzniknutej situácie však nevidí. „Je potrebné hľadať všetky možné spôsoby, ako nastoliť prímerie a mier,“ povedal.

Pripomenul rokovania premiéra Roberta Fica s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom, ktoré priniesli pragmatické dohody o spolupráci. „Pripravuje sa zasadnutie oboch vlád, kde budeme hľadať riešenie, ako ešte viac pomôcť Ukrajine zmierňovať následky vojny,“ konštatoval Blanár.

Zahraničnopolitický rozmer má aj téma novely Trestného zákona, jej schvaľovanie v skrátenom legislatívnom konaní kritizoval uznesením Európsky parlament a podľa informácií Progresívneho Slovenska Európska komisia (EK) zaslala Slovensku dva listy, v ktorých varuje, že krajina môže kvôli tejto novele prísť o európske peniaze. „Mrzí nás, že Progresívne Slovensko a ďalší opoziční poslanci v Európskom parlamente robia zlú krv a poškodzujú dobré meno Slovenska z čisto politických dôvodov,“ reagoval Blanár.

Keďže opozičné strany nedostali vo voľbách takú dôveru voličov, aby mohli vládnuť, snažia sa podľa Blanára vynútiť si realizáciu svojich politických cieľov prostredníctvom európskych inštitúcií. Reálne riziko prepadnutia európskych financií v dôsledku rozhodnutia Národnej rady SR novelizovať Trestný zákon však Blanár nevidí.

„Nemyslíme si, že to, čo opozícia rozvírila na úrovni Európskeho parlamentu môže mať akýkoľvek dopad na čerpanie európskych fondov,“ povedal Blanár, ktorý vyjadrenia opozície chápe aj ako dôsledok bezprostrednej blízkosti začiatku kampane do júnových eurovolieb.

skspravy.sk