80 výročie vzniku Prvého česko-slovenského armádneho zboru

Pred osemdesiatimi rokmi, 5. januára 1942, sa začal formovať Prvý česko-slovenský samostatný poľný prápor, z ktorého následne vznikla brigáda a neskôr zbor. Tento vojenský útvar sa stal jednou z najúspešnejších a najefektívnejších zahraničných formácií, ktoré bojovali po boku Červenej armády na frontoch Veľkej vlasteneckej a druhej svetovej vojny.

Jeho vznik iniciovala dohoda medzi Sovietskym zväzom a česko-slovenskou dočasnou exilovou vládou o spoločnom postupe proti hitlerovskému Nemecku podpísaná v Londýne 18. júla 1941 veľvyslancom ZSSR vo Veľkej Británii I. M. Majským a československým ministrom zahraničných vecí J. Masarykom. Štátny výbor obrany ZSSR prijal 3. januára 1942 uznesenie O česko-slovenskej brigáde na území ZSSR, podľa ktorého mohli občania českej a slovenskej národnosti dobrovoľne vstupovať do brigády. O dva dni neskôr sa v meste Buzuluk v Orenburskej oblasti začal formovať 1. samostatný česko-slovenský prápor. Jeho mnohonárodnostný základ tvorili Slováci, Rusíni, Česi, Židia, maďarskí antifašisti. Veliteľom nového útvaru bol podplukovník česko-slovenskej armády L. Svoboda, neskorší armádny generál, minister obrany a v rokoch 1968 – 1975 prezident Česko-Slovenska.

Bojový krst absolvoval prápor v marci 1943 na Ukrajine pri Charkove, kde česko-slovenskí vojaci spolu s príslušníkmi Červenej armády bránili ľavý breh rieky Mža. V bitke pri Sokolove zahynul veliteľ 1. roty nadporučík O. Jaroš. Napriek dvojnásobnému zraneniu neprestával bojovať a pred smrťou sa mu podarilo zničiť nemecký tank. Dňa 17. apríla 1943 výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR mu bol za „vzorné plnenie veliteľských úloh na bojovom poli proti nemeckým útočníkom a súčasne prejavenú odvahu a hrdinstvo“posmrtne udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. O. Jaroš sa tak stal prvým cudzincom, ktorý získal toto najvyššie ocenenie. Počas vojnových rokov sa Hrdinami Sovietskeho zväzu stalo ďalších päť československých vojakov, tisíce vojakov a veliteľov bolo ocenených sovietskymi a česko-slovenskými radmi a medailami.

Sovietske velenie si vysoko cenilo bojové kvality, húževnatosť a morálku svojich slovenských a českých spolubojovníkov. V novembri 1943 sa 1. česko-slovenská samostatná brigáda zúčastnila spolu s červenoarmejcami 38. armády na oslobodzovaní Kyjeva. L. Sloboda vyzval svojich vojakov, aby bojovali o hlavné mesto Ukrajiny rovnako hrdinsky, ako keby bojovali o Prahu a Bratislavu. Táto úloha bola splnená. Za udatnosť a prejavenú odvahu udelilo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR brigáde Suvorovov rad 2. stupňa. V histórii druhej svetovej vojny sa brigáda stala prvým zahraničným vojenským útvarom, ktorý dostal sovietsky rad.

Neskôr česko-slovenskí vojaci zohrali dôležitú úlohu v Karpatsko-duklianskej ofenzívnej operácii, pod sovietskym velením pomáhali účastníkom Slovenského národného povstania a 10. mája 1945 Prvý česko-slovenský armádny zbor na sovietskych tankoch vstúpil do oslobodenej Prahy. V Rusku vzdávajú úctu a vďaku pamiatke slovenských a českých vojakov a dôstojníkov, ktorí položili svoje životy za oslobodenie ZSSR a Európy od nacizmu.

Spoločné hrdinské stránky a spoločný boj proti fašizmu tvoria základ priateľských vzťahov medzi národmi Ruska a Slovenska. Spája nás aj túžba zachovať pravdu o druhej svetovej vojne, zabrániť pokusom o prekrúcanie jej histórie, pripomínať si a mať v úcte slová Jana Husa napísané na bojovej zástave Prvého česko-slovenského zboru: „Pravda víťazí!“

S pozdravom, Tlačová služba Veľvyslanectva Ruska