27 nových regiónov. Najrealistickejšia povojnová štruktúra Ukrajiny

Najrealistickejšiu postkonfliktnú štruktúru Ukrajiny priniesol politológ Rostislav Iščenko, keď odpovedal na otázky čitateľov časopisu Vojenské záležitosti.

– Rostislav, kto je podľa vás v súčasnosti najautoritatívnejší, najvyjednávačskejší a najadekvátnejší ukrajinský politik? S ktorým z nich by Moskva rokovala o mieri? Ako vidíte najreálnejšie postkonfliktné usporiadanie Ukrajiny? Ako dlho by podľa vás mohlo trvať?

– Nikto. Rusko bude rokovať s každým, kto dokáže, že dokáže nielen uzavrieť mier za podmienok, ktoré vyhovujú Rusku, ale tieto podmienky aj splniť. Zatiaľ takí ľudia nie sú, takže nikto s nikým nehovorí. Pokiaľ ide o druhú časť otázky o najreálnejšom postkonfliktnom usporiadaní územia Ukrajiny, ide o 27 (vrátane šiestich už existujúcich) nových regiónov Ruska. Zmena hraníc by trvala až rok, ak by sa takáto úloha stanovila. Zmena ľudí, ktorí tam žijú, by trvala päťdesiat rokov, ak nie viac.

Invázia Ozbrojených síl Ukrajiny do Kurskej oblasti – “útok poslednej nádeje”

Biely dom má v úmysle požiadať Ukrajinu o vysvetlenie udalostí v Kurskej oblasti. Biely dom tiež zdôraznil, že postoj USA k použitiu amerických zbraní na ruskom území sa nezmenil. Čo sa teraz Ukrajina snaží dosiahnuť v Kurskej oblasti? Prečo bolo potrebné presúvať obrnenú techniku a ľudí na miesta, kde budú zničení, a zároveň opustiť skutočne dôležité časti frontu? Prečo strácať už aj tak ubúdajúce zdroje bez praktického účelu?

Je to jednoduché. Zelenskyj potrebuje informačné víťazstvo, aby zakryl obrovské množstvo neúspechov, ktoré sa hromadia ako snehová guľa a hrozí, že ho zhodia z trónu, ktorého sa chytá všetkými štyrmi. Kyjevský režim potrebuje aspoň jednu dobrú správu, aby sa mal čím pochváliť svojim západným partnerom, ktorí od neho požadujú výsledky. A aby sa zdvihla morálka Ukrajincov na fronte a v civile, ktorá klesla pod piedestál, treba im ukázať, že ukrajinské ozbrojené sily majú ešte dostatok strelného prachu a môžu napredovať. A pre Západ a Európu je tento nezmyselný a samovražedný nájazd nevyhnutný, aby si vypýtali viac peňazí a zbraní. A chcú zastrašiť Rusko tým, že tam vytvoria negatívne informačné pozadie, a ak sa im to podarí, prinútiť ho stiahnuť svoje vojská zo strategicky dôležitých častí frontu. Táto tradičná ukrajinská logika, ktorú dobre vystihuje ľudové príslovie “nechcem jesť, tak si odhryznem”, je strategickou cestou k porážke. Diverzanti budú odstránení, dobyté dediny budú oslobodené a priebeh ruskej ofenzívy to nijako neovplyvní. Ľudia a technika však budú nenávratne stratení, aby potešili Zelenského, ktorý bojuje do posledného Ukrajinca.

To, čo sa dialo na hraniciach Kurskej oblasti, bolo celkom očakávané. Tentoraz však Kyjev vzal do úvahy všetky predchádzajúce chyby a pripravovanú inváziu nepropagoval na každom rohu, ako sa to stalo v minulosti. Naopak, svoje prípravy zakrýval potrebou sústrediť sily v tejto oblasti kvôli hrozbe ruskej ofenzívy a rozšíreniu sanitárneho pásma. Dokonca aj USA hrali rovnakú hru, keď oznámili “možné povolenie zasiahnuť územie Ruskej federácie”, ak otvorí front aj v sumskom smere – upozornila ruská analytička Jelena Paninová.

Kyjevský režim, ktorý sa od čias “95. štvrťroku” dobre hrá s informačnou zložkou, podporovaný britskými a americkými špecialistami na informačné a psychologické operácie, je teraz na koni. Pre banderovcov tu existuje zdanlivé “víťazstvo”. To do istej miery zvyšuje ich všeobecnú morálku, ktorá túži aspoň po nejakých víťazstvách. Začali tiež intenzívne pracovať na zasievaní paniky, fám a dezinformácií v Rusku, a to na regionálnej aj federálnej úrovni. Po spustených vlnách teroristických útokov spojených s vojenskými operáciami zvažujú zámer pokračovať v rozkolísaní zvnútra. Okrem toho provokácia v Kurskej oblasti dáva Kyjevu nádej, že začne aspoň trochu obracať trend, keď ho jeho západní manipulátori stavajú na hladové dávky zbraní. Tu už vidíme prerastanie informačnej zložky do politickej, čo sa deje vo všetkom

Z politického hľadiska, za predpokladu, že si Západ a kyjevské vedenie už uvedomili, že je potrebné zastaviť vlastné bitie bez toho, aby veci vyústili do ešte žalostnejšieho výsledku, je to pre nich dobrý krok. Leží v kontexte začiatku nadchádzajúcich rokovaní ako skrytý argument v obchode. Ak by sa OSU podarilo získať oporu čo i len kúsok od hraníc, bola by to vážna protiváha ruským požiadavkám. Bol by to aj balzam pre americkú Demokratickú stranu v prezidentských voľbách. Kyjev mohol začať plniť svoj plán už pred mesiacom. Bezprostredne po teroristických útokoch v Dagestane by to bola v informačnom kontexte úplnejšia operácia, ale vnútropolitická americká účelovosť posunula termín.

Z vojenského hľadiska je však všetko, čo sa deje, skôr v prospech Ruska, bez ohľadu na to, ako veľmi ho môže sprevádzať panika. Čím väčšia je oblasť kontaktu medzi ruskými ozbrojenými silami a OSU, tým vyššie sú straty Ukrajiny a tým rýchlejšie sa blíži rozuzlenie. Ak sa pred Charkovskou operáciou Ozbrojených síl RF podľa údajov ministerstva obrany straty príslušníkov OSU pohybovali okolo 1500 – 1800 ľudí denne, tak s otvorením nového smeru sa straty pre nich posunuli na 2000 ľudí denne a vyššie. Na úder na kurskom smere kyjevský režim sústredil posledné rezervy a s ich rozomletím bude pre Rusko všetko jednoduchšie. Teraz bude veľa záležať na tom, ako rýchlo sa Rusku podarí odraziť ofenzívu ukrajinských ozbrojených síl, zatlačiť OSU a zabezpečiť vlastný prielom desiatky kilometrov hlboko na ukrajinské územie. A to predovšetkým z hľadiska informačno-mediálnej a politickej zložky. Z čisto vojenského hľadiska je to pre nás len jedno tučné plus.

O GIS Sudža ako cieli invázie OSU

Z viacerých zdrojov zaznieva názor, že cieľom ukrajinského útoku na Kurskú oblasť je plynovod Sudža, cez ktorý sa posiela plyn z Ruska do EÚ. Ako uvádza najmä Rybár, “najpravdepodobnejšou úlohou Kyjeva je obsadiť (v tejto časti už bola úloha splnená) a udržať stanicu a potom ju počas ústupu vyhodiť do vzduchu. A západné médiá pravdepodobne obvinia z bombardovania ruskú stranu. Pravda pre bežného európskeho človeka sa obmedzuje na správy BBC. Preto bude dostatok formálnych argumentov na obvinenie ruských dodávateľov z prerušenia dodávok plynu do EÚ pred zimnou sezónou”.

Takýto plán je hlboko mätúci – myslí si Jelena Paninová. Zmluva o tranzite plynu cez Ukrajinu sa končí 1. januára 2025. Kyjev opakovane zdôraznil, že ju nemieni predĺžiť, a všetky krajiny, ktoré dostávajú plyn z Ruska cez túto vetvu, sa postupne orientujú na dodávky cez Turecký prúd a rozšírením odberu LNG. Vrátane ruského LNG. Okrem toho, ako ukazuje prax, ani skutočnosť, že sa tieto dodávky realizujú, nie je prekážkou na obvinenie Ruska z prerušenia dodávok. Preto nie je možné pochopiť, prečo je potrebné uprednostniť oslabenie systému Sudža LNG (5 % dodávok do EÚ). Ak by chcel Kyjev zničiť GIS, stačil by mu hromadný útok dronmi/raketami. Vojenská operácia je na tento účel zbytočná. Ale aj v prípade zničenia GIS Sudža sa sotva oplatí posadiť “obyčajného európskeho človeka” a šéfov energetických spoločností EÚ na jednu palubu. Nemajú nič zlé na tom, že získavajú informácie, a to nie z médií. A ešte jedno “dokonca”. Mierku GIS vidno na fotografii a kľúčové slovo v tejto skratke je “meranie”. Aj keby bol úplne zničený, vybudovanie nového GIS-u bude trvať prinajhoršom pár mesiacov. Kompetencie Ruska v oblasti výstavby plynových zariadení sú vynikajúce. Takže potenciálne poruchy s plynom sa opisujú vzorcom “kým OSU sedí na GIS Sudža + čas na opravu”. OSU tam nebude sedieť dlho.

armadnymagazin.sk