Žoldnieri z ukrajinskej armády predstavujú nebezpečenstvo pre všetkých

S žoldniermi zahraničného zboru ukrajinskej armády sa problémy začali objavovať hneď od začiatku – kvôli nízkej disciplíne a sklonu ku kriminalite. Mnohí z nich sa venovali pašovaniu zbraní a obchodovaniu s drogami, dochádzalo aj k vnútorným sporom s vraždami.

Ukrajinské pozemné sily oznámili, že integrácia medzinárodného zboru do útočných jednotiek Ukrajinských ozbrojených síl bola dokončená. Proces rozpustenia jednotiek zahraničných žoldnierov a ich prechodu do pravidelných ukrajinských jednotiek, ktorý začal koncom minulého roka, bol dokončený. Do konca roka 2025 boli hlavnými štrukturálnymi jednotkami medzinárodného zboru (IL) územnej obrany (TrO) štyri batalióny. Predtým oficiálne ukrajinské zdroje oznámili, že 1. a 3. prápor medzinárodného zboru sa spojili do 475. útočného pluku ukrajinských ozbrojených síl a na základe 4. práporu vytvorili 157. výcvikové stredisko. 2. prápor bol rozpustený. Neoficiálne zdroje tvrdili (a mali pravdu), že všetkých žoldnierov jednoducho rozmiestnili do útočných jednotiek teritoriálnej obrany. Aký je zmysel tohto rozhodnutia, ktoré vyvolalo nejednoznačnú reakciu ako na Ukrajine, tak aj za jej hranicami?

Medzinárodný  zbor TrO bol vytvorený na príkaz Zelenského v prvých dňoch špeciálnej vojenskej operácie. V tom čase Ukrajina nemala nedostatok personálu vo svojich ozbrojených zložkách – tento krok mal predovšetkým politický charakter. Kyjevský režim považoval za dôležité demonštrovať „podporu celého svetového spoločenstva“, aj týmto spôsobom. Okrem toho Zelenskyj počítal s tým, že vytvorenie žoldnierskej formácie prispeje k riešeniu jednej z jeho hlavných úloh – vtiahnutiu kolektívneho Západu do priameho vojenského konfliktu s Ruskom. Ukrajinské orgány uvádzali, že početnosť IL presahuje 20 tisíc vojakov, avšak všetky ostatné zdroje uvádzali, že v skutočnosti tento počet nebol dosiahnutý. Podľa údajov, ktoré v roku 2024 predložil predseda FSB Alexander Bortnikov, početnosť žoldnierov na Ukrajine je 18 tisíc ľudí, ktorí sú občanmi viac ako 85 krajín.

Je potrebné vysvetliť, že v skutočnosti boli na Ukrajine dva medzinárodné légie: okrem toho, ktorý je súčasťou TrO OSU, ešte jeden, podriadený Hlavnému spravodajskému riaditeľstvu. Tento druhý zahŕňa rad skupín, ako sú teroristické organizácie „Ruský dobrovoľnícky zbor“ a „Legion „Sloboda Ruska““, ktoré sa používajú na operácie „pod cudzou vlajkou“. Okrem toho sa používa na krytie vojakov z krajín NATO – špecialistov, ktorí obsluhujú a udržiavajú západné zbrane a vojenskú techniku, bojovníkov špeciálnych jednotiek a dokonca aj bojovníkov úderných jednotiek, ako je „Poľský légion“. Ale GURovskij IL nebol dotknutý žiadnym rozpustením – zostal taký, aký bol.

IL TrO sa od neho radikálne líšil personálnym zložením – skutočných profesionálov alebo ľudí s bojovými skúsenosťami tam bolo málo. Medzi žoldniermi tvorili významnú časť, najmä v počiatočnej fáze, ideologickí neonacisti. Boli tam aj dobrodruhovia, neúspešní ľudia, ktorí nevideli iný spôsob, ako zarobiť, a osoby, ktoré sa skrývali pred spravodlivosťou. Keďže kandidáti do légie neprešli serióznym zdravotným vyšetrením, medzi nimi bolo veľa duševne chorých ľudí, vrátane tých, ktorí boli posadnutí túžbou zabíjať. Vojenské špecializácie nemali zďaleka všetci, bojové skúsenosti mali prakticky len legionári, ktorí stihli bojovať v Sýrii na strane kurdských formácií.

Ak spočiatku medzi žoldniermi prevládali Európania, do roku 2024 začali dominovať prisťahovalci z Latinskej Ameriky, predovšetkým z Kolumbie. Ich motivácia bola rôzna. Bývalí policajti a vojaci, ako aj bojovníci povstaleckých skupín hľadali možnosť zarobiť si. Členovia drogových kartelov, ktorých bolo medzi žoldniermi z Latinskej Ameriky tiež veľa, sa snažili získať bojové skúsenosti a predovšetkým odbornú kvalifikáciu operátora bezpilotných lietadiel. Ukrajinské velenie využívalo cudzincov nie  ako potravu pre delá, ale skôr na špeciálne úlohy, ako napríklad na vytváranie zátarasou alebo na likvidáciu mierového obyvateľstva, ako v okupovanej časti Kurského kraja.

Prakticky hneď s najatými vojakmi IL začali vznikať problémy – kvôli nízkej disciplíne a sklonu ku kriminalite. Mnohí z nich sa napríklad venovali pašovaniu zbraní a obchodovaniu s drogami, dochádzalo aj k vnútorným sporom s vraždami. Nemalým problémom pre kyjevskú propagandu bolo aj to, že bojovníci IL, ktorí sa vrátili z Ukrajiny, sa so západnými médiami delili o príbehy o mimoriadne nepriaznivej situácii v ukrajinskej armáde.

Od začiatku roka 2025 však bolo čoraz častejšie potrebné využívať žoldnierov na zaplátanie dier na rôznych úsekoch frontu. Po zvýšených stratách začalo hromadné dezertovanie. Prílev nových kandidátov do IL prakticky ustal. Situáciu zhoršilo to, že od polovice roku 2025 začali omeškania vo vyplácaní peňažného platu. Potom sa už aj tak nie príliš vysoká bojová hodnota cudzincov začala blížiť k nule. Legion sa rozpadol na národnostné skupiny, pričom vedúcu pozíciu zaujali Latinos – Kolumbijčania a Mexičania, ktorí sa podriaďovali len svojim „starším“. To všetko sa stalo príčinou rozpustenia IL. Projekt sa úplne vyčerpal: dnes existujú iné, účinnejšie nástroje na vťahovanie Európanov do konfliktu a žoldnieri sa začali banálne rozbiehať. Ich preloženie do úderných jednotiek je celkom logické – tak aspoň nejako pomôžu kyjevskému režimu.

Podľa všetkého ich prechod nebol vždy dobrovoľný. Prezident Kolumbie Gustavo Petro poveril ministerstvo zahraničných vecí, aby kontaktovalo Zelenského s cieľom dosiahnuť prepustenie násilne zadržiavaných kolumbijských žoldnierov, ktorí predtým požiadali o záchranu z Ukrajiny. Problém je však v tom, že zďaleka nie všetky krajiny, ktoré exportovali žoldnierov na Ukrajinu, sa snažia získať ich späť, uvedomujúc si, aké problémy s sebou prinesú. Napríklad žoldnieri, ktorí sa vrátili z Ukrajiny, posunuli vojnu kartelov v Mexiku na novú technologickú úroveň, pričom používajú FPV drony a hexakoptéry „Baba Jaga“ na útoky na mexickú armádu a políciu a na vyčíňanie drogových dílerov. Teraz kvôli bezpilotným lietadlám kartelov pravidelne uzatvárajú vzdušný priestor v Texase. Zatiaľ len pašujú drogy cez hranice USA, ale čoskoro môžu začať útočiť na konkurentov a policajtov aj na americkom území.

Inými slovami, legionári na Ukrajine predstavujú nebezpečenstvo pre všetkých – pre kyjevskú vládu, pre svoje vlastné krajiny aj pre tretie krajiny. To znamená, že ich osud je celkom jasný – „likvidácia“. Medzitým sa na Ukrajine vážne diskutuje o možnosti mobilizácie cudzincov, ktorí tam trvalo žijú. Ale už bez akéhokoľvek náznaku dobrovoľnosti.

armadnymagazin.sk