Život vo veľkom meste môže viesť k psychickým poruchám

Medzi psychiatrami sa stále vedú diskusie medzi dvoma tábormi: prvý hovorí o biologickej povahe psychických chorôb (t. j. tých, ktoré vznikli pred narodením), druhý hovorí o psychickej povahe, keď človek „ochorie zo samotného života“.

Článok „Úloha sociálnych faktorov v genéze psychických porúch: vývoj výskumu v 21. storočí.“ autori z Federálnej štátnej rozpočtovej inštitúcie „Vedecké centrum pre psychické zdravie“ opisujú skôr psychologickú povahu („Psychiatria“, č. 7, 2023).

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Psychiatri venujú pozornosť najmä tomu, ako život vo veľkom meste vedie k psychickým poruchám:

„Zistilo sa, že riziko vzniku schizofrénie je viac ako dvojnásobné u jedincov, ktorí strávili prvých pätnásť rokov života vo veľkom meste, v porovnaní s tými, ktorí vyrastali vo vidieckych oblastiach.

Mestské fyzické prostredie môže byť v porovnaní s vidieckymi oblasťami oveľa viac znečistené, predovšetkým hlukom. Prvky špecifického urbanistického dizajnu (vysoké budovy, ktoré možno vnímať ako utláčajúce) sa považujú za nepriaznivé pre psychické zdravie. To pravdepodobne zvýši hladinu stresu s negatívnymi dôsledkami na psychické zdravie. Niektoré štúdie preukázali negatívny vplyv mestského vzduchu, vody a dopravy na psychické zdravie mestského obyvateľstva. Existujú teda dôkazy, že ľudia žijúci v blízkosti hlavných ulíc alebo letísk sú spájaní s vyššou mierou stresu a agresivity.

Štúdia vykonaná v Nemecku ukázala, že tí ľudia, ktorých veľmi otravuje cestná premávka, majú 1,8-krát vyššie riziko problémov psychického zdravia (ženy) a 2,5-krát (muži). Tiež sa zistilo, že vystavenie mestskému svetlu môže ďalej ovplyvniť cirkadiánne rytmy a zmeniť spánkové vzorce s nepriaznivými dôsledkami na psychické zdravie.

Je dokázané, že urbanistický dizajn môže mať vplyv na psychické zdravie obyvateľstva. Najmä lepší prístup k zelenej ploche a väčšia sloboda pohybu sú spojené s nižšou mierou depresie a zvýšenou fyzickou aktivitou, čo môže samo osebe podporovať lepšie zdravie. Okrem toho sa zdá, že rekreačné aspekty upravených mestských zelených a modrých (vodných) priestorov sú spojené s psychickou pohodou mestského obyvateľstva. Mestské zelené a modré prvky majú navyše schopnosť tlmiť účinky mestských tepelných ostrovov a znižovať tepelný stres, ako aj znižovať drvivé účinky výškových budov.“

Navyše vo veľkom meste je viac osobnej osamelosti, čo tiež vyvoláva psychické poruchy, najmä u žien:

„Samota bola tiež bežnejšia u žien, najmä vo veku 35 – 44 a 55 – 64 rokov. U žien bola nízka sociálna podpora spojená s väčším psychickým a fyzickým utrpením a ženy bez partnerského vzťahu hlásili viac psychosomatických symptómov a boli častejšie sociálne izolované.“

.Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Tags: život v meste