Zelené kladivo na “čarodejnice” spochybňujúce toxický Green deal Európskej komisie 

Klíma sa menila za celú existenciu planéty Zem a niekedy veľmi rýchlo. Aj za éry existencie ľudstva prebiehali klimatické zmeny, svedčia o tom nielen archeologické nálezy, ale aj písomné záznamy.

To dokazuje, že v priebehu niekoľkých tisícročí došlo aj ku skokovo katastrofálnym klimatickým zmenám, ktoré znamenali zánik aj celých civilizácií. Ľudia tých dôb samozrejme netušili prečo sa tak deje, preto sa zmohli maximálne tak na tance šamanov a obety nahnevaným bohom, často ľudských, veď niekto, alebo niečo muselo spôsobiť ich hnev.

V našom európskom civilizačnom priestore prebehlo približne od roku 500 n.l., čiže od ranného stredoveku, niekoľko klimatických zmien, ktorých spôsobenie bolo (okrem iného) pripisované zlovoľnej činnosti čarodejníkov, najmä osôb ženského pohlavia.

Boj proti čarodejníctvu prijala za svoje cirkev, ktorá vyvolávaním strachu u nevzdelaného obyvateľstva upevňovala svoju cirkevnú, politickú aj ekonomickú moc. Pomáhali jej v tom šarlatáni, pričom výsledkom ich spolupráce bol „odborný manuál“ Kladivo na čarodejnice. Túto „dobu temna“ ukončilo víťazstvo rozumu, vzdelania a vedy, čo pekne interpretuje slovenský film Posledná bosorka.

Zdalo by sa, že doba šarlatánov a bosoriek je nenávratne preč, opak je však pravdou.

Namiesto dogmatickej moci cirkvi nastúpila dogmatická moc ideológií a síl, ktoré stoja za nimi.

Pálenie „nevhodných“ kníh nebolo výsadou len stredoveku, názorne to predviedla aj nacistická ideológia. Len za to, že Einstein bol žid, nacisti vydali pamflet „100 nemeckých vedcov proti Einsteinovi“. Ten na to reagoval lakonicky výrokom: „Keby som nemal pravdu, tak by stačil jeden nemecký vedec“.

V súčasnosti už nie sú fyzicky upaľované novodobé bosorky, ale vedci, ktorých závery protirečia mainstreamovej ideológii sú v rámci kultúry rušenia tzv. „cancel culture“ znemožňovaní kariérne aj osobne.

Ich práce a knihy sa dostávajú na „index“, ako to bolo za komunistickej totality. To sa však netýka len vedcov, ale všetkých, ktorí majú rovnaký postoj. Vedci povoľní fungovať v súlade s mainstreamovou ideológiou sú naopak preferovaní a odmeňovaní.

Ktorých vedcov je viac je zrejmé. Výnimočne dobre sa darí šarlatánom a fanatikom, ktorí sú semenišťom tých najmilitantnejších aktivistov. Ako je však možné, že sa toto deje v 21. storočí v pokrokovej a demokratickej Európe, zvlášť keď komunistická ideológia prestala byť reálnou hrozbou? Vtip je v tom, že

nejde o nič iné ako o úsilie síl, ktoré chcú prostredníctvom ideológie upevniť svoju politickú a ekonomickú moc, tentoraz v globálnom meradle.

Prežívame v priamom prenose nástup nového stredoveku a „doby temna“? Zrejme. Ako ilustráciu situácie použijem niekoľko vtipov z doby socializmu.

Pre socializmus, jeho komunistický totalitný režim boli charakteristické úderné heslá a socialistické záväzky pre plnenie budovateľských úloh. Väčšina bola len formálna, neškodná, niektoré však dosahovali takej absurdity, že konkurovali dobrému vojakovi Švejkovi s jeho službou cisárovi pánovi a jeho rodine až do roztrhania tela.

Absurditu doby vnímal vtedy prakticky každý príčetný človek a ľud sa bránil pred ňou humorom. Údernícke heslá a socialistické záväzky sa komolili a menili na vtipy. Už v tej dobe prišli na to, že mrhať čímkoľvek nie je rozumné.

Takže sa stalo aktuálne šetrenie. Avšak spôsob, akým sa zväčša šetrilo viedol k vzniku vtipu: Dávame si socialistický záväzok, že budeme šetriť, nech to stojí čokoľvek. Boj za mier bolo spoločné heslo táboru mieru a socializmu, do ktorého sme vtedy patrili. Vedeli sme však, kam tento boj môže viesť a vznikol vtip: Budeme bojovať za mier dovtedy, kým nezostane kameň na kameni.

Ochrana životného prostredia je bohumilá činnosť, konanie dobra. Pokiaľ však táto činnosť dostane ideologický náboj, zvrhne sa zákonite na páchanie dobra, čiže boj proti páchateľovi zla, ktorého treba poraziť (prevychovať, napraviť atď.).

Klimatické zmeny, čiže otepľovanie atmosféry, má byť spôsobené výlučne zvyšovaním obsahu skleníkových plynov CO2 a metánu v atmosfére, čiže výlučne ľudskou činnosťou. Páchateľom zla je preto človek. Problém je však v tom, že človek a minimálne každý cicavec vylučuje obidva, svojim spôsobom jedovaté plyny len tým, že dýcha a prdí.

Aby človek mohol žiť a dýchať, vykonáva súbor ekonomických činností, pri ktorých produkuje CO2 a chovom hospodárskych zvierat produkuje metán. Aby sa dosiahla tzv. uhlíková neutralita, to by sa človek musel vrátiť buď znovu do jaskýň, alebo prestať emitovať CO2 pri ekonomickej činnosti.

Zo sociálno-ekonomického aj technického hľadiska to nie je na súčasnej vedeckej úrovni možné. Okrem toho, vôbec nie je dokázané, že plyn CO2, ktorý je základnou potravou rastlín (a uhlík C, základným stavebných kameňom každej živej hmoty), v takej miere spôsobuje otepľovanie atmosféry.

Mimochodom, najviac CO2 produkujú tzv. rozvojové krajiny, tie majú populačnú explóziu, tam je najväčšie odlesňovanie. Ľudia jednoducho zväčšujú svoj životný priestor na úkor prírody. Každý príčetný človek totiž vie ako pozitívne lesy pôsobia na reguláciu teplôt a pohlcovanie CO2.

V rámci mnohých opatrení na znižovanie „uhlíkovej stopy“ som zaregistroval aj návrh zákazu klásť ohníky pri opekaní v prírode, znižovanie chovu hovädzieho dobytka a prechod na konzumáciu hmyzu namiesto mäsa.

To ma definitívne presvedčilo, že nie CO2, ale Green Deal je toxický (jedovatý). Prečo sa však „temné sily“ a na nich napojení šarlatáni zamerali práve na diskreditáciu životodarného CO2 je mi záhadou. Môžem len konšpirovať, že keď im prejde takýto nezmysel, tak si už môžu dovoliť hocičo, lebo kolektívna ovca im to zožerie.

Panel IPCC (Medzivládny panel o zmene klímy) a ďalšie dokumenty (Parížska dohoda, Európska zelená dohoda, systém EÚ na obchodovanie s emisiami – ETS) sú potom len ideologické dogmy, šarlatánstvo a modifikácia Kladiva na čarodejnice pre 21. storočie. Dokážeme sa zbaviť progresívnych ideologických dogiem a šarlatánov rovnako, ako sme sa zbavili cirkevných dogiem, šarlatánov a Kladiva na čarodejnice? To záleží na nás. Nesmieme byť ovce.

Všetky úderné heslá nastupujúcej zelenej progresívnej totality mi preto znejú rovnako absurdne, ako úderné heslá za totality komunistickej. Preto parafrázujem zelený progresívny záväzok: Proti klimatickým zmenám, otepľovaniu planéty a za záchranu života na Zemi budeme bojovať do poslednej kravy a človeka. Svetu zelený mier!

Pavel Fendek

O autorovi: Pavel Fendek (Ing.) je ekonóm, analytik v Inštitúte národnej politiky Ľudovíta Štúra a autor publikácií o deštrukcii ideológie neomarxizmu na našu civilizáciu. Jeho kniha Súmrak európskej civilizácie – barbari sa zmocňujú Európy vyšla v dvoch vydaniach na Slovensku, v Českej republike mu vyšla kniha Evropa ve smrtelném sevření multikulturalismu a islámu.

skspravy.sk