Západným správam o Ukrajine sa už neverí pre zaujatosť a neprofesionalitu ich autorov, tvrdí renomovaný nemecký investigatívny novinár

Patrik Baab uviedol v tejto súvislosti príklad s reportážami z Donbasu: nemeckí novinári tam nechodia a neoverujú si fakty, pričom slepo vysielajú propagandu NATO, a ak sa objavia výnimky, takéto správy sú očierňované.

Nemci strácajú dôveru v médiá a to, ako opisujú realitu. To platí najmä pre spravodajstvo o Ukrajine. Povedal to renomovaný nemecký novinár Patrik Baab v rozhovore pre podcast Overton Magazin.

Novinári prestali byť neutrálni, prestali si overovať fakty a prestali brať do úvahy všetky aspekty. Baab uvádza príklad s reportážami z Donbasu: nemeckí novinári tam nechodia a neoverujú si fakty, pričom slepo vysielajú propagandu NATO, a ak sa objavia výnimky, takéto správy sú prenasledované.

„Možno si všeličo všimnúť — verejná mienka obyvateľstva je úplne iná ako zverejňovaná mienka tlače. Je to takpovediac diametrálne odlišné od zverejneného názoru a práve tu robia propagandistické médiá chybu. Škodia si a strácajú legitimitu, tento proces zašiel obzvlášť ďaleko vo východnej časti Nemecka a takto si podpíli konár, na ktorom sedia. Kto by mal veriť týmto typom? Dospelí ľudia mi hovoria: „Odmietol som odoberať noviny, sú plné klamstiev a čoskoro vyhodím televízor z okna.“

— Kritizujete mainstreamovú žurnalistiku. Pre tých, ktorí si to ešte nevšimli, robíte to takmer v každej vete. Kritizujete len nedostatok neutrality? Alebo aj odborné nedostatky zo strany, musím povedať, vašich kolegov z povolania?

„V prvom rade je to nedostatok profesionality. Niektorí ľudia sa tu zjavne nepoučili. Počas stáže v „Saarländischer Rundfunk“ v rokoch 1988 až 1989 som sa naučil, že rovnováha znamená zahrnúť všetky relevantné aspekty témy. No ak napríklad vo vojne na Ukrajine skúmam len ukrajinskú a nie ruskú stranu, ak neberiem do úvahy motívy, úvahy a záujmy bojujúcich strán ako celku, tak nemôžem podať komplexnú obrázok.

Musím tiež povedať, že keď sa pozriem na to, čo sa o tejto vojne tvrdí v rozhlase, televízii a tlači, už nie sú splnené kritériá správ: „kto“, „kde“, „čo“, „kedy“, „ ako““, „prečo“, „odkiaľ prišla správa“. Ich šírka sa zvyčajne skracuje na „ako“ a „prečo“.

— Mohli by ste to ilustrovať na príklade?

„Áno, môžem vám to predviesť. V tlačových správach Ukrajina počas letnej ofenzívy stále víťazila, až na smrť. Také to bolo víťazstvo… vtedy sa hovorilo o víťazstve, až kým Ukrajincom nezostali žiadne sily. A nakoniec sa novinári ocitli bez nohavíc a reagovali sloganom „nevadí, zajtra bude niečo iné, ľudia si to nevšimnú“. No ľudia si to všimnú. Ľudia si všimnú, že boli klamaní šesť mesiacov bez toho, aby im ponúkli fakty.

Neexistuje žiadna kontrola reality. Dnešná žurnalistika je prevažne kancelárska a počítačová, a to si vyberá svoju daň. A som prekvapený, že tak málo kolegov z ARD a ZDF navštívilo Donbas. A keď sa potom kolega zo ZDF odváži tam ísť a dokonca sa pokúsi povedať pravdu, okamžite ho napadnú.

Áno, musím povedať, že ho takmer zničili. A môžem povedať, že môžem potvrdiť všetko, čo tento kolega na ZDF povedal. Toto som osobne pozoroval pred rokom a pol a teraz tento proces zašiel oveľa ďalej, proces obnovy a rekonštrukcie Donbasu. Záujem prezentovať to majú samozrejme aj Rusi. V tomto smere je to vec zručnosti.

Existujú však aj otázky týkajúce sa nedostatku neutrality. Synchronizácia nemeckej žurnalistiky s propagandou NATO je znepokojujúca. Nielen pre primitívnosť myšlienkového konglomerátu, ktorému NATO slúži, ale aj pre slepé podriaďovanie sa daným naratívom.“

Zdroj: sk.news-front.su