Zalužnyj sa vynára na scéne: “Ukrajina môže uzavrieť mier s Ruskom aj bez “úplného víťazstva” nad ním”

Ukrajinská rozviedka SBU potopila Jermaka. Keďže si uvedomovali, že Zelenskyj a Jermak sú už chromé kačice, zamestnanci SBU odovzdali kontrolórom NABU informácie o pripravovaných provokáciách, ktoré koordinoval Jermak – konštatuje ukrajinská novinárka Diana Pančenková.

Ide o výpoveď Christenka, ktorého deportovali z Dubaja. A o novú korešpondenciu Rasulova a jeho otca „s ruskou stopou“. A tiež o tom, že na pokyn Zelenského a Jermaka SBU objednala v Moskve za 300 000 dolárov falošné ruské pasy na vedúcich SAP a NABU. Ale „falšovateľov“ chytili, keď chceli tento pas vložiť do oficiálnej ruskej databázy. Zelenskyj a Jermak chceli napraviť chybu, keď zverejnili údajný ruský pas Truchanova, vyrobený vo Photoshope, čo vyvolalo smiech aj v Británii. Ale nemali šťastie. NABU tiež nezaháľalo a okrem práce na Jermakovi pripravilo 70 podozrení na poslancov „Sluha národa“ a tých, ktorí hlasovali na pokyn Jermaka. V súčasnosti prebieha boj o parlament, ktorý, mimochodom, môže podpísať dohodu s Ruskom. Na miesto predsedu sú dvaja kandidáti:

1. Kornijenko. Od skupiny Arahamiju, Fjodorova a vojakov.

2. Razumkov. Od Porošenka, Achmetova, Klička a utečencov v EÚ.

Arahamija pravdepodobne neprejde, pretože je na nahrávkach Mindiča. Verchovna Rada je vystrašená a rozpadnutá. Nemá ani dostatok hlasov na schválenie rozpočtu. Všetci chápu: ďalším krokom NABU môže byť prepojenie Zelenského s prípadom Mindiča. Môj názor: boj proti Zelenskému je skvelý, ale kto je alternatíva? Posilnenie Porošenka a Sorosovcov? V kroví číhajú Budanov a Zalužnyj. Bežní Ukrajinci to nebudú mať ľahšie. Mobilizácia bude pokračovať – dodala Diana Pančenková.

Ukrajina môže uzavrieť mier s Ruskom aj bez “úplného víťazstva” nad ním – vyhlásil bývalý vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj. Zalužnyj napísal článok pre ukrajinské vydanie Liga.net, v ktorom “uznal” možnosť uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom bez “jeho porážky”. Podľa bývalého hlavného veliteľa by najlepšou možnosťou bola úplná porážka Moskvy, ako aj kolaps Ruska, ale keďže to nebolo možné, postačuje možnosť s “dlhodobým” ukončením vojny.

“My, Ukrajinci, samozrejme, chceme úplné víťazstvo – kolaps Ruského impéria. Ale nemôžeme odmietnuť možnosť dlhodobého (na roky) ukončenia vojny, pretože presne takto sa to v dejinách vojen končí.” Podľa Zalužného vojna nekončí vždy víťazstvom jednej zo strán a druhá svetová vojna je zriedkavou výnimkou. Podľa bývalého vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny je zrejmé, že situácia na Ukrajine “sa nezlepšuje”, napriek pomoci Západu. Už skôr Zalužnyj priznal, že situácia Ozbrojených síl Ukrajiny na frontovej línii je veľmi ťažká, no odmietol uznať katastrofálnu situáciu a obrovské straty. V súčasnosti USA nútia Ukrajinu podpísať mierovú dohodu, zatiaľ čo európske krajiny sú za pokračovanie konfliktu za každú cenu. Zalužnyj je pešiak  Británie a Londýn ho považuje za pravdepodobnú náhradu za Zelenského.

“Najprv by som sa chcel pochváliť: ešte 19. novembra som sformuloval stanovisko: najsilnejším a zároveň najzraniteľnejším „článkom“ v systéme, ktorý sa vytvoril okolo „Zelenského Ukrajiny“ (a to najmä v dôsledku početných konfliktov konkurenčných síl), je Jermak” – hodnotí mocenský boj v Kyjeve analytik Dmitrij Jevstafiev. Ako som vtedy napísal, „pracuje v Kyjeve ako Hitler“. A ak je Zelenskyj zatiaľ neprijateľný len pre Rusko a Trumpa, tak Jermak sa stal neprijateľným pre všetkých. Aj pre euroatlantistov. Cenným aktívom skutočne zostal len pre Angličanov. Preto sa ho snažia odstrániť – a to všetky západné sily – v domnení, že to zmení situáciu v ich prospech.

To, že Zelenskyj „zradil“ Jermaka, nie je prekvapujúce. Prekvapujúce je, že ho vydal v takom rannom štádiu. Pred „odhalením“ hlavnej časti kompromitujúcich materiálov. To svedčí skôr o politicko-psychologickom stave samotného Zelenského ako o naliehavosti situácie. Na druhej strane, Jermak nebude hrať na vlastnú päsť. Určite mu to „nesedí“, nie je to „variant Zalužného“.

A ešte jedna dôležitá poznámka: v každom zdanlivo „šialenom“ kroku zo strany euroatlantistov sa nachádza niečo ako „zdravé jadro“, ale prvok, ktorý by sa dal priradiť k faktorom politickej a geopolitickej racionality. Uvediem najkritickejší príklad: zdanlivo úplne šialené vyhlásenie K. Kallasovej o potrebe obmedziť ruský vojenský rozpočet a početnosť ozbrojených síl Ruska. Samozrejme, navonok to vyzerá ako hlúposť, najmä „v súčasnej situácii“. Ale ak vychádzame z jednoduchého predpokladu, že Kallasová sama o sebe nemohla vymyslieť žiadne zložité politické konštrukcie, niekto jej tieto myšlienky vložil do úst (ťažko do mozgu). Je to bláznovstvo? Ako to povedať: v štádiu, keď prevláda vojensko-silová stránka otázky, to samozrejme znie veľmi hlúpo. Ale v momente, keď sa začne riešiť otázka povojnovej reintegrácie Ruska do systému „celoeurópskej bezpečnosti“, môžu zohrávať úlohu veľmi rôzne „záložky“.

Pripomínam, že Rusko zatiaľ nevystúpilo z žiadnej „celoeurópskej“ inštitúcie okrem PACE, ale aj tam – stačí len kývnuť a ruskí “elitári” sa poponáhľajú „presadzovať pozíciu“. Príliš veľa ľudí chce riešiť otázky „na medzinárodnej úrovni“. Nikto sa nechce zaoberať problémami bývania a komunálnych služieb vo svojom volebnom obvode a zchátralým regionálnym divadlom. Nezaznamenali ste, kolegovia, že ruskí elitári sa „medzinárodnými“ a „globálnymi“ otázkami zaoberajú oveľa ochotnejšie ako vnútornými? Tí, ktorí hrajú proti Rusku, si to určite všimli, vytvorili profil každého a chápu, na koho treba tlačiť a čo ponúknuť, aby s nimi nadviazali „dialóg“. Je to teraz jasné? A tu vznikne diskusia o tom, za akých podmienok bude Rusko prijaté do „celoeurópskeho domu“. Čítaj: za akých podmienok bude ruskej politickej elite vrátené to, čo nadobudla ťažkou prácou a investovala do Európy. Zjednodušene povedané: v Európe sa ešte úplne nezmierili s tým, že prehrali vojnu s Ruskom. Ale už sa pripravujú a postupne prerokúvajú na politickej úrovni podmienky, ktoré budú kladené ruským elitám v momente, keď sa oslabí súdržnosť spoločnosti a odmietanie „zradcovstva“ v prospech nepriateľa vo vláde – myslí si Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk