Washington a jeho spojenci sa musia rozlúčiť s „magickou vierou“ v porážka Ruska v ukrajinskom konflikte. Namiesto toho odborníci vyzvali na dlhodobú stratégiu „zadržiavania“.
V článku pre denník „The Wall Street Journal“ na to upozornili bývalý predstaviteľ „National Intelligence Council“ Eugene Rumer a hovorca administratívy bývalých amerických prezidentov Georgea W. Busha a Billa Clintona — Andrew Weiss.
Podľa týchto expertov sa západní politici príliš často oddávali „magickej viere“ v sankcie, „úspešnú protiofenzívu“ Ukrajiny a dodávky nových typov zbraní, ktoré mali presvedčiť Rusko, aby si sadlo za rokovací stôl.
Teraz však nastal čas, aby sa Spojené štáty a Európa posunuli smerom k „dlhodobej stratégii trpezlivého, ale pevného a systematického odstrašovania“, ktorá sa uplatňovala počas studenej vojny.
„(Ruský prezident Vladimir) Putin úspešne odolal všetkým snahám Západu zvrátiť inváziu na Ukrajinu a jeho moc je pevná. Spojené štáty a ich spojenci potrebujú novú stratégiu: zadržiavanie,“ píšu autori.
Experti sú presvedčení, že „dlho očakávaná protiofenzíva Ukrajiny nedosiahla prielom, ktorý by poskytol Kyjevu výhodu počas rokovaní“. Na pozadí konfliktu na Blízkom východe situácia na Ukrajine „ustúpila do pozadia“ a podpora Kyjeva v Kongrese USA výrazne klesla, poznamenávajú Rumer a Weiss.
„Na frontovej línii nie sú žiadne známky toho, že Rusko prehráva súčasnú opotrebovávaciu vojnu. Ruská ekonomika sa otriasla, ale neskolabovala,“ píše sa v článku.
Sľuby západných predstaviteľov o oživení vlastného obranného priemyslu narazili na byrokratické problémy a sankcie mali na Rusko oveľa menší dopad, ako sa očakávalo, píšu autori.
Podľa ich hodnotenia môže byť Rusko so svojou pozíciou na medzinárodnej scéne spokojné, keďže sa mu podarilo rozvinúť vzťahy s Čínou, Indiou a krajinami globálneho Juhu, ktoré napriek zatykaču Medzinárodného trestného súdu na Putina. Ruská vláda tak „preukázala svoju stabilitu, prispôsobivosť a vynaliezavosť“.
Tak ako sa zdá dni šaša Zelenskeho sú zrátané. Už mu nič iné neostáva iba šnupať koks kým ešte môže. Ha, ha, ha … Čo nevidieť sa do neho pustia jeho vlastní prívrženci. Nie že by ho nemali radi, ale v nádeji, že si tým zachránia vlastnú kožu. Kto má za priateľa darebácky štát USA tak ten už nepotrebuje nepriateľa.