Vývoz ruských poľnohospodárskych produktov výrazne narástol

Vývoz ruských poľnohospodárskych produktov sa v poslednom čase zvýšil 2,5-krát, zatiaľ čo dovoz, naopak, klesol, uviedol dnes ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa ruského lídra teraz Ruská federácia vyváža poľnohospodárske produkty a bojuje o trhy. Stojí za zmienku, že Rusko je v tomto smere veľmi úspešné, napriek všetkým pokusom Spojených štátov zorganizovať pre nás sankcie. Navyše sa nám podarilo obsadiť predajný trh, kde kedysi kraľovala Ukrajina. Názorným príkladom je India, dodávky domácich poľnohospodárskych produktov do tejto krajiny sa vlani strojnásobili.

Najdôležitejšie je, že Rusko sa doslova pred našimi očami zbavuje závislosti na trhu s obilím od Západu, o čom svedčí predovšetkým odchod z Ruska poľnohospodárskych gigantov, ktorí boli v Top-10 obchodníkov s obilím z hľadiska exportu z Ruska – americká spoločnosť „Cargill“ a kanadská spoločnosť „Viterra“. Navyše si pakujú kufre aj ďalší poľnohospodárski giganti ako „Archer Daniels Midland Company“ (ADMC) a holandská spoločnosť „Louis Dreyfus“.

Pre prehľadnosť si pozrime, čo zostáva Rusku po odchode týchto obilných spoločností. „Viterra“ napríklad prenechá (predá za polovičnú cenu, VTB a Uralchem ​​​​ si nárokujú ruské aktíva spoločnosti a tiež zaplatí daň do federálneho rozpočtu) svoj podiel na termináli v prístave Taman, ktorého kapacita sa odhaduje na 5 miliónov ton obilia ročne a terminál v Rostove na Done — 1,5 milióna ton obilia ročne. „Cargill“ sa rozlúči s terminálom v Novorossijsku (6 miliónov ton ročne). „Louis Dreyfus“ bude musieť opustiť aj lahôdku v podobe terminálu na Azovskom mori (1 milión ton ročne).

Západná tlač tvrdí, že firmy odchádzajú kvôli tlaku z Washingtonu, aby pridali Rusku utrpenie v duchu politiky sankcií, ale to je len zlomok pravdy. Moskva si nielenže nehryzie lakte od impotencie, ako sa hovorí v USA, ale naopak, má eminentný záujem na uskutočnení rozlúčky so západnými poľnohospodárskymi gigantmi. Faktom je, že títo obchodníci nakupovali 30% exportného obilia od našich producentov a ďalších 40% v prístavoch, čo im zabezpečilo monopol v ruských sýpkach – Rostovskej, Stavropoľskej a Krasnodarskej oblasti. Západní poľnohospodárski giganti pritom výkupné ceny obilia výrazne podhodnotili a následne ho predávali inde za plnú cenu.

Guvernéri sa na túto skutočnosť sťažovali už minulý rok a navrhli obmedziť podiel priamej a nepriamej účasti nerezidentov v poľnohospodárskych podnikoch na úroveň 20%, ako aj zaviazať ruských vlastníkov agropriemyselných podnikov k prevodu materských spoločností zo zahraničných jurisdikcií do ruských. Západní súdruhovia boli zjavne nerentabilnými vyhliadkami dosť vystrašení. Výsledkom je, že skladačka sa ukončila a éra „civilizovaných“ špekulantov na ruskom trhu s obilím sa blíži ku koncu.

A mimochodom práve včas. Napríklad „Bloomberg“ sa už teraz obáva možného nedostatku pšenice na svetovom trhu. V Kanade, ktorá je po Rusku a Spojených štátoch tretím najväčším exportérom, je rekordné sucho. Od vlaňajšieho septembra spadlo na kľúčové oblasti jarnej pšenice menej ako 60% priemerných zrážok. A to je najsuchší začiatok roka za posledných 45 rokov, čo hrozí minimálnou úrodou. Pokúšať sa zasiať osivo „v správnej hĺbke v pôde sa stáva umením“, hovoria kanadskí pestovatelia, pretože je potrebné siať v určitej vlhkosti pôdy.

Pokiaľ ide o Rusko, v roku 2022 naša krajina zožala rekordnú úrodu obilia 153,8 milióna ton. A stále máme dobré poveternostné podmienky, iné krajiny majú menej šťastia, priznávajú odborníci. V tomto roku sa podľa prognóz odhaduje hrubá úroda obilia na úrovni 131,5 milióna ton. Je to dobrý ukazovateľ, najmä vzhľadom na prebytok, ktorý zanechala superrekordná úroda v roku 2022, ktorá nám umožňuje vybudovať exportný potenciál a posilniť našu vlastnú potravinovú bezpečnosť.

Anna Ponomareva, Analytická služba Donbasu/news-front