Vyhliadka na Vršatské bradlá

Sú skvostom stredného Považia. Sú jednou z najmalebnejších a morfologicky najvýraznejších častí bradlového pásma na Slovensku…Vršatské bradlá.

Tento nádherný pás belostne žiariacich skalísk ležiacich neďaleko pomedzia Slovenska a Moravy vytvára dominantu nad obcou Vršatské Podhradie. Bradlá prevyšujú okolité kopce a dotvárajú rôznorodosť krajiny. Na trase lesníckeho náučného chodníka stojí nenápadná drevená rozhľadňa. Pripomína chalúpku na stračích nôžkach. Jej prostá vizáž kontrastuje s jej výhľadom. Jednoduchosť a impozantnosť. Skromnosť, ukrývajúca v sebe poklad – výhľad na Vršatské bradlá.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

O ROZHĽADNI

Na trase lesníckeho náučného chodníka Bolešov – Krivoklát sa nachádza malá drevená rozhľadňa., ktorá však skytá veľký výhľad na majestátne Vršatské bradlá. Rozhľadňa stojí u cesty nad obcou Krivoklát. Je vysoká 4,9 m a na jej vyhliadkovú plošinu sa dostanete po rebríku. Pripomína drevený domček s ohrádkou. Pôsobí krehkým dojmom, ale silu jej dodávajú Vršatské bradlá, ktoré nad ňou držia stráž.

Náučný chodník Bolešov – Krivoklát, ktorého súčasťou je i vyhliadka na Vršatské bradlá, vedie nádhernou oblasťou Bolešovskej a Krivoklátskej doliny. Jeho dĺžka je 8,2 kilometrov a má celkovo 18 zastávok. Na trase náučného chodníka môžete obdivovať Dračiu studňu či prírodný výtvor Kozie hory, z ktorého je pekný výhľad na horáreň Chrástková a Vršatec. Ďalšou zastávkou na náučnom chodníku je práve horáreň Chrástková, ktorá sa nachádza na najvyššie položenom mieste chodníka, v nadmorskej výške 550 metrov. Inou zaujímavosťou trasy je tzv. snehová jama. Túra končí v pôvabnej obci Krivoklát, v ktorej môžete obdivovať krásu ľudovej architektúry.

VERŠE K DOBRÝM MRAVOM

Najznámejšie mravoučné dielo barokového básnika Hugolína Gavloviča „Valaská škola mravúv stodola“ bolo vytvorené v krásnom prostredí bielokarpatských bradiel na mieste, kde stojí horáreň Chrástková. Básnik sa tu liečil z ochorenia pľúc, ktoré spôsobovalo kolísanie jeho zdravotného stavu. O spôsobe svojej liečby sa Gavlovič zmienil v úvode „Valaskej školy“, kde uvádza, že dielo vzniklo „na salaši osvíceného pána grófa Xaveriusa Konigsegg…pod zámkom Vršatským a na Chrástkovej“, kde autor “k zdraví svému žinčicu užíval“. Tu, neďaleko Pruského, v horách pod Vršatcom, prežil spisovateľ štyridsaťtri rokov. V horskom prostredí na salaši, medzi jednoduchými pastiermi a roľníkmi. Tu Hugolín spoznal a obdivoval múdrosť prostého ľudu a čerpal z nej pri písaní svojho diela.

„Této verše k dobrým mravúm skrátka vyučujú, navyklé k samopašnosti srdce ukrocujú.

I ty múžeš sobe velký úžitek z nich vzíti, jestli od zlého k dobrému dáš se nakloniti.“

ZAUJÍMAVOSTI OKOLIA

KRIVOKLÁTSKE LÚKY A KRIVOKLÁTSKA TIESŇAVA

Prírodná pamiatka Krivoklátske lúky predstavuje ukážku bielokarpatských orchideových lúk s drobnými penovcovými prameniskovými mokraďami.

Krivoklátska tiesňava je pôsobivý geologický a geomorfologický útvar. Vznikla eróznou činnosťou Krivoklátskeho potoka.

DRAČIA STUDŇA

Prírodná pamiatka Dračia studňa je najrozsiahlejší penovcový útvar v Bielych Karpatoch. Údolím preteká potok, ktorého dno je vyplnené sústavou zosuvov, po ktorých sa voda rozteká do vejárov, pramienkov a vodopádov. Zosuvy vytvárajú hrádze a kaskády. V Dračej studni žije mnoho druhov vzácnych živočíchov a rastlín.

VRŠATSKÝ HRAD

Na stromom vápencovom bielokarpatskom brale sa nachádzajú zrúcaniny Vršatského hradu. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia, kedy sa tu postavila strážna veža. V 14. storočí hrad už ako kamenný objekt patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Po dejinných udalostiach, kedy bol vypálený, vyhorel a vybuchol, zostali po ňom v r.1707 už len ruiny.

slovakia.travel