Revolta proti Bruselu: Von der Leyenová utrpela historické poníženie

Šokujúco úspešná revolta zdravého rozumu proti bruselskej „reparačnej pôžičke“ inšpiruje k novým úvahám i nádejám. Budúcnosť porazenej Európskej komisie (EK) pod vedením Ursuly von der Leyenovej zdrvujúco analyzuje portál EuropeanConservative perom portugalského historika Borgesa, predsedu  je konzervatívneho a vlasteneckého think-tanku Nova Portugalidade.

Ostro sledované zasadnutie Európskej rady vo štvrtok malo byť pre Ursulu von der Leyenovú hodinou triumfu. Prešla si „sériou trpkých verejných ponížení – od veľkej škvrny na jej bezúhonnosti a dôveryhodnosti, ktorou je stále Pfizergate, až po bezprecedentnú vlnu hlasovaní o nedôvere v Európskom parlamente (EP)  a nedávne škandálne zatknutie jej blízkej Federicy Mogheriniovej pre korupciu. Teraz Leyenová siahala po satisfakciu za to všetko– malo ísť o jej triumfálny návrat na výslnie,“ píše Rafael Pinto Borges.

Triumfálny plán vzkriesenia

Svet mal žasnúť, ako pod jej rozhodným vedením sa konečne veci uskutočnia : poľnohospodárska obchodná dohoda medzi EÚ a juhoamerickým Mercosurom sa po gargantuovských dvoch a pol desaťročiach rokovaní podpíše práve včas, aby si víťazne odletela do Brazílie na sebaobdivné turné plné caipirinhy (brazílsky národný kokteil – pozn. vr). „A čo je najdôležitejšie, uspokojí svoju veľkú posadnutosť: zvíťazí vo svojom morálnom boji: potrestá Rusov tým, že Kyjevu poskytne finančné rezervy samotnej Moskvy. Kto by sa potom ešte odvážil odvolávať z funkcie?

Costa sekundoval únosom

Veci sa ale zvrtli. Von der Leyenová opakovala mantru, že jediný spôsob, ako udržať Kyjev nad vodou, je využiť stovky miliárd eur ruskej centrálnej banky uloženej v Eurocleare v Belgicku. Predseda Európskej rady António Costa sa dokonca vyhrážal, že v podstate unesie hlavy európskych vlád v Bruseli,kým nedospejú k rozhodnutiu. To isté platí aj pre dohodu s Mercosurom, ktorú sa úradníci EK až do poslednej sekundy snažili vnútiť členským štátom napriek ich odporu a racionálnym námietkám. Stelesnila ich talianska premiérka Georgia Meloniová potvrdiac, že záruky, ktoré by dohoda poskytla európskym farmárom, nie sú dostatočné. Von der Leyenová musela hanebne odložiť svoju brazílsku dovolenku na neskorší termín .       

Konfiškácia zastavená

Plán požičiavať Ukrajine zmrazené miliardy imobilizovaných ruských štátnych aktív bol očakávaným „výtvorom neschopnej eurkomisie – právne krehkej, politicky rádioaktívnej a presadzovanej s prehnanou aroganciou, ktorú si svet spája s Berlaymontom,“ nelichotivo hodnotí EK Borges. Ešte v septembri, počas svojho prejavu o stave Únie, von der Leyenová prezentovala plán ako jedinú schodnú cestu vpred a odmietla alternatívy, ako je spoločný dlh EÚ, ako nemožné, nezodpovedné alebo oboje. Brusel pochopil, že hoci mnohé európske hlavné mestá zostávajú lojálne k jeho oficiálnej, provojnovej straníckej línii, len máloktorí sú pripravení vložiť tam aj svoje peniaze a v skutočnosti financovať vojnu na Ukrajine donekonečna. Financovanie konfliktu ruskými peniazmi bolo preto zázračným riešením Bruselu. Ale aj to zlyhalo. O 3 mesiace neskôr, keď prišiel čas na podpis, v miestnosti zavládlo ticho. Podpora sa rozplynula v váhaní; slogany sa vyparili v kontakte s realitou a odporom voličov. Ako to bez obalu povedal belgický premiér Bart De Wever, ktorý viedol odpor voči plánom von der Leyenovej, plán bol Titanic – a potopil sa .

V3 veľkolepo za kormidlom

Výsledkom bol veľkolepý a hlboko ponižujúci verejný obrat. EK nevytiahla žiadny odvážny nový nástroj nátlaku na Moskvu. Namiesto toho sa zmohla len na oveľa konvenčnejší balík úverov podporovaných EÚ – financovaných z vlastného spoločného dlhopisu. Aj ten sa podaril „len vďaka tomu, že blok za mier zložený z Maďarska, Česka a Slovenska súhlasil so zrušením svojho veta výmenou za vylúčenie z úveru,“ pomenoval Borges podstatu. Eurokrati zabezpečili, že peňažný kanál na Ukrajinu zostane otvorený prostredníctvom úveru, ktorý Kyjev zjavne nikdy nesplatí – ale namiesto toho, aby peniaze poskytli Rusi, zodpovednosť je teraz  na pleciach európskych daňových poplatníkov. Je to katastrofálny výsledok pre Európu, ale bruselskému establišmentu je to jedno. Keď príde účet, všetci už budú aj tak mimo úradov – tak prečo sa obťažovať?

Eurokomisia – zlaté záchody

Fiasko, ktoré sme videli na zlomovom decembrovom zasadnutí Rady, „je vyvrcholením dlhého a pretrvávajúceho štýlu, ktorým von der Leyenová vedie EK: arogantný, performatívny, netrpezlivý k disentu a nemotorný, navyše s kultúrou otáčavých dverí. Tieto scény sa odohrávali na pozadí inštitucionálneho úpadku, ktorý je príliš zjavný na to, aby sa ignoroval, bez ohľadu na to, ako veľmi by Brusel radšej ignoroval situáciu,“ analyzuje Borges. Hanebné zatknutie Federicy Mogheriniovej za korupciu, ktorá charakterizuje éru Von der Leyenovej, potvrdzujú verejné podozrenie, že najvyššie úrady Únie slúžia zároveň ako schémy rýchleho zbohatnutia a ako čakárne pre korporátne posmrtné životy .V Európskom parlamente opakované – aj keď zatiaľ neúspešné – pokusy o vynesenie nedôvery alebo odvolanie Von der Leyenovej svedčia o úrovni nepriateľstva, ktorú nemôže ignorovať žiadny predseda Komisie. Aj keď nateraz zlyhali, toxické zvyšky pretrvávajú a udržiavajú predsedníctvo v defenzíve a prežívaniu od hlasovania k hlasovaniu.

Titnic ku dnu!

Táto leynovská eurokomisia prehnala svoje zámery, precenila svoje možnosti a teraz sa ocitá oklieštená práve tými členskými štátmi, ktoré sa snažila disciplinovať „právnym štátom“. „Nakoniec, nebola to len von der Leyenovej „reparačná pôžička“, ktorá mala v sebe niečo ako potápajúcu sa loď. Skutočným Titanicom je táto Európska komisia. V záujme Európy, nech ide ku dnu hneď teraz, kým nevzniknú ešte väčšie škody,“ vyzýva veľmi poučne skúsený politológ. Veď koľkokrát v histórii už smrteľne zranený moloch ešte znovu povstal k ďalšiemu škodeniu…                                                                                                             

/ hlavnydennik.sk /