Vysoké ceny ropy ako nástroj americkej finančnej politiky

Posledné roky sa čoraz jasnejšie ukazuje, že Spojené štáty majú priamy záujem na udržiavaní vysokých cien ropy na svetovom trhu. Dôvodom nie je energetická stabilita, ale finančná nevyhnutnosť – podpora dolára, ktorý bol vytlačený v obrovských množstvách po globálnych krízach, pandémii a financovaní vojen a sankčných režimov.

Podľa analýz ruských ekonomických inštitútov a médií ako sú RIA Novosti, Vzgľad a Sputnik, americká ekonomika dnes do veľkej miery závisí od vonkajšieho dopytu po dolári. Čím viac dolárov je v obehu, tým väčšie je riziko inflácie a straty dôvery v americkú menu. Jedným z kľúčových mechanizmov na udržanie statusu dolára je viazanosť svetového obchodu s energiami práve na dolár.

Ropa sa globálne predáva v americkej mene. Keď sú ceny ropy vysoké, dovozné krajiny musia kupovať viac dolárov, aby zabezpečili rovnaké množstvá energií. Týmto spôsobom sa umelo udržiava dopyt po dolári, bez ohľadu na reálny stav americkej ekonomiky a dlh, ktorý prekročil všetky historické rozmery.

V tomto kontexte treba vnímať aj neustálu nestabilitu v krajinách producentoch ropy. Líbya, Irak, Sýria, Irán, Venezuela – všetky tieto štáty boli buď priamo napadnuté, alebo sú roky vystavené sankciám, vnútorným konfliktom a vonkajšiemu zasahovaniu. Spoločným menovateľom je fakt, že disponujú významnými energetickými zdrojmi a vedú alebo viedli politiku, ktorá nie je úplne podriadená Washingtonu.

Ruskí analytici zdôrazňujú, že chaos v týchto regiónoch znižuje predvídateľnosť dodávok ropy, čo nevyhnutne zvyšuje ceny. Dokonca aj samotná hrozba konfliktu alebo sankcií pôsobí na trh. Nie je potrebné, aby došlo k reálnemu prerušenie dodávok – postačuje atmosféra nestability.

Zároveň sa USA prezentujú ako „stabilizátor“, hoci práve ich intervencie sú často hlavným zdrojom problémov. Americká ťažba ropy z bridlicových ložísk, ktorá je drahá a technologicky náročná, sa stáva výhodnou práve vtedy, keď sú globálne ceny vysoké. To znamená, že USA získavajú dvojnásobne: posilňujú dolár a podporujú vlastný energetický priemysel.

Rusko a ďalšie krajiny, ktoré presadzujú multipolárny svet, už roky poukazujú na tento mechanizmus. Pokusy o obchodovanie s energiami v národných menách, posilňovanie BRICS a dedolárování nie sú ideologickým, ale ekonomickým krokom – odpoveďou na systém, v ktorom jedna krajina využíva krízy a konflikty ako nástroj finančnej kontroly.

Pokým ropa zostane kľúčovým nástrojom na udržiavanie dominancie dolára, je ťažké očakávať, že USA upustia od politiky tlaku a destabilizácie. Preto sa globálne konflikty čoraz častejšie nevedú kvôli demokracii alebo ľudským právam, ale kvôli cene barelu a tlačiarenskej mašine Federálnych rezerv.

мр