Slovanské Noviny

22. apríla 2024

K porozumeniu Čelovekom

Nie jeden podozrivý terorista, ale dvaja. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že v roku 2022 sa na Slovensko dostali dve osoby, ktoré mohli byť napojené na terorizmus. V stredu to povedal po zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť, kde mal vysvetľovať aj to, prečo diskutoval s medzinárodne hľadaným extrémistom.

Zadržiavaný údajný terorista z Tadžikistanu, ktorý mal byť jedným z dôvodov na posilnenie bezpečnostných zložiek počas Veľkej noci, bude podľa neho na Slovensku len do 23. júla a potom ho vyhostia na Ukrajinu.

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

Grendel: Šutaj Eštok sa ako minister diskvalifikoval

Keď v pondelok po prvom kole prezidentských volieb nečakane zasadla Bezpečnostná rada SR, dôvod jej zvolania mnohých prekvapil. Špičky štátu sa stretli kvôli teroristickému útoku v Moskve, ktorý by mohol mať presah na Slovensko. Šéf rezortu vnútra vtedy spomenul, že podľa spravodajských služieb mal byť útok nábožensky motivovaný a cielený na kresťanskú komunitu. Keďže sa blížili najväčšie kresťanské sviatky, rozhodol sa posilniť hliadky v teréne.

Okrem toho mal byť jedným z faktorov posilnenej bezpečnosti občan Tadžikistanu s trvalým pobytom na Ukrajine, ktorý v roku 2022 prešiel cez hranice na Slovensko a hľadal ho Interpol. Muž bol vraj podľa ministra členom organizácie, ktorá spolupracuje s ISIS, no súčasťou útoku v Moskve nebol.

Slovami ministra nie „bežný chalan“ sa dostal zo Slovenska do Nemecka, kde vraj bol trestne stíhaný a vyhostili ho späť na Slovensko, pretože tu žiadal o azyl. Zo spolkovej republiky ho podľa Šutaja Eštoka priviezli v sprievode policajnej gardy a „nešlo o nie nebezpečného človeka“.

Šutaj Eštok vtedy tiež povedal, že od zahraničných služieb dostali informáciu, že Tadžik je vysoko riziková osoba, ktorá má násilné správanie. Na Slovensku sa má nachádzať niekoľko mesiacov v záchytnom tábore v Sečovciach. „Bohužiaľ, tento konkrétny terorista, ktorého máme v systéme zachyteného, sa dostal na Slovensko cez slovensko-ukrajinskú hranicu, cez jeden k hraničných priechodov. Ak by štát fungoval, tak tu nie je,“ zdôraznil minulý týždeň Šutaj Eštok, ktorý čelil aj otázkam, či strašenie teroristom nemá byť súčasťou prezidentskej kampane a či nemá nahrať Petrovi Pellegirnimu.

V stredu po zasadnutí výboru už uviedol, že pred dvoma rokmi sa na Slovensko nedostal len jeden podozrivý terorista, ale hneď dvaja, ktorí predstavovali bezpečnostné riziko. Šutaj Eštok pripísal zlyhanie svojmu predchodcovi z vlády Igora Matoviča Romanovi Mikulcovi (hnutie Slovensko) a tiež bývalému šéfovi polície Štefanovi Hamranovi.

Útok v Moskve, desiatky mŕtvych. Videá zo sociálnych sietí

„Informácie, ktoré sme poskytli, boli vážne a verím, že to pochopili aj všetci poslanci, ktorí tam boli,“ vyhlásil minister. Naďalej považuje Tadžika za bezpečnostné riziko a označuje ho za teroristu. Chce spraviť všetko pre jeho vyhostenie. Hovorí aj o ďalšom človeku, ktorý má predstavovať riziko. Postup polície na žiadosť výboru preverí, v prípade zlyhania avizuje vyvodenie zodpovednosti. Odkazuje na zodpovednosť predošlej vlády.

„Informácie boli vecné, konkrétne, neboli v žiadnom prípade všeobecné. Ak by aj neexistoval nejaký Tadžik, tak teroristický útok, ktorý sa stal v Moskve, je sám o sebe dôvodom na to, aby zasadla bezpečnostná rada,“ zhodnotil predseda výboru Tibor Gašpar. Pripomenul, že informácie o bezpečnostnej situácii v stredu prehodnotí aj Národné bezpečnostné analytické centrum, pričom následne môže prísť k zmene stupňa ohrozenia teroristickou hrozbou. Odmieta, že by šlo o politický marketing.

Podpredseda výboru Samuel Migaľ (Hlas) podotkol, že ak by išlo o strašenie, výbor by nebol vo vyhradenom režime. „Mrzí ma, že práve opozícia hazarduje s bezpečnosťou Slovenska a slovenských občanov,“ uviedol. Podotkol, že bezpečnostné zložky pracujú bez ohľadu na to, či sa konajú nejaké voľby. Odmieta, že by šlo o strašenie. „Bolo uložené ministrovi vnútra, aby bola nariadená kontrola, ako vôbec sa títo dvaja občania z Tadžikistanu dostali na územie SR,“ informoval. Existujú podľa neho náznaky o pochybeniach polície.

Na viaceré otázky nedostali odpoveď

Poslanec Gábor Grendel pre Pravdu na margo výboru uviedol, že v časti, ktorá sa konala za zatvorenými dverami, na viaceré otázky nedostali dostatočnú odpoveď. „Zo strany policajného viceprezidenta to bolo odôvodnené najmä tým, že ešte stále pokračuje nejaké interné prešetrovanie celého prípadu. Mám za to, že od 22. marca už uplynul dostatok času na to, aby tie základné informácie boli k dispozícii, aby sa s nimi mohli členovia výboru oboznámiť, a to sa podľa mňa nestalo,“ povedal.

„Celkovo sa mi zdá, že hostia, ktorí boli prizvaní na rokovanie, neboli dostatočne pripravení a týka sa to všetkých tých informácií, o ktorých sme mali možnosť rokovať, ale nemôžem zachádzať do podrobností,“ pokračoval. Vedenie rezortov má členov oboznámiť s výsledkami prešetrovania po tom, čo sa skončí.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) tvrdí, že žiadne zásadné informácie na výbore nezazneli. Kritizoval nedostatočné údaje zo strany policajného viceprezidenta. Skonštatoval, že pri Tadžikovi nie je jasné, či je alebo nie je terorista. Ukázalo sa podľa neho, že hrozba terorizmu je stabilná asi desať rokov. „Čiže nijaká zásadná zmena. Bolo to účelové strašenie, nič viac, nič menej. Samozrejme, vykonštruované tak, aby to padlo presne do termínu pred voľbami,“ komentoval.

Kto je spomínaný Tadžik a odkiaľ prišiel?

Podľa ministerstva vnútra vstúpil Tadžik na územie Slovenska v roku 2022 a mal pri sebe len cestovný doklad vydaný Tadžickou republikou s vypršanou platnosťou a povolenie na trvalý pobyt vydané Ukrajinou platné do roku 2028. V Tadži­kistane naňho v roku 2018 vydali zatykač pre trestný čin organizovanej kriminálnej skupiny.

Na Slovensku požiadal o azyl, no nedostal ho a bol umiestnený do Ústavu na výkon väzby v Košiciach. „Ochranu v zmysle zákona o azyle mu Slovenská republika neposkytla. Jeho pobyt na Slovensku sa tak stal neoprávnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozhodol, že nemôže byť vydaný do domovskej krajiny a zároveň aj o prepustení z výkonu väzby. Tadžik krátko nato opustil našu krajinu. Naspäť na Slovensko, keďže u nás žiadal o ochranu v zmysle zákona o azyle, ho eskortovalo Nemecko 20. marca 2024,“ informovalo ministerstvo v stredu pred týždňom.

Hamran hovorí, že Tadžik je aktivista

Proti vyjadreniam ministra vnútra sa ohradil bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Zadržaný Tadžik sa podľa neho volá Amriddin Kholmurodov a v čase, keď viedol políciu, o ňom už zodpovedné zložky vedeli. Hamran ho označil za aktivistu, ktorý nemôže byť vydaný do svojej vlasti, pretože mu za vyjadrenie nespokojnosti s tadžickým totalitným režimom hrozí mučenie. Podľa Hamrana, ktorý kandiduje do eurovolieb za stranu Demokrati, mohol byť v skutočnosti hľadaný na žiadosť autoritárskeho režimu a podľa medzinárodných zmlúv má nárok na politickú ochranu.

„Je to človek, ktorý bol opozične politicky aktívny v Tadžikistane a ktorého sa zastáva opozícia a tiež mimovládny sektor a predseda miestneho výboru na ochranu politických väzňov. Ak by pán Eštok téme rozumel, vedel by, že Slovenská republika je signatárom Ženevského dohovoru, ktorý poskytuje ochranu takýmto utečencom. Nech pán Eštok potvrdí alebo vyvráti, že ide o túto osobu,” hovorí Hamran a vyzýva Šutaja Eštoka, aby potvrdil meno osoby, ktorú označil za teroristu.

O občanovi z Tadžikistanu menom Amriddin Kholmurodov informovali vlani v auguste aj slovenské médiá s tým, že sa ho slovenským kriminalistom podarilo v Košiciach zadržať a čelí vydaniu do domovskej krajiny, kde ho čaká mučenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v minulosti rozhodol, že údajný terorista je stíhaný v Tadžikistane a dôvody na stíhanie má len jeho domovská krajina. Že má ísť o aktivistu, minister odmieta, ako môže byť podľa jeho slov vysoko nebezpečný Tadžik umiestnený v Sečovciach, nevysvetlil.

ZDROJ

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.

Ďakujeme

%d