Vedci vyčistili vodu od mikroplastu pomocou hrdze

Vedci vyvinuli účinný spôsob čistenia vody pomocou hrdze. Štúdie potvrdili, že vytvorené nanočastice oxidu železa („inteligentná hrdza“) skutočne robia vodu čistejšou.

Nová látka môže priťahovať mnohé znečisťujúce látky: ropu, nanoplasty a mikroplasty, ako aj herbicíd glyfosát. Všetko závisí od povlaku častíc „inteligentnej hrdze“.

Nanočastice sú z vody odstránené magnetom spolu so škodlivinami. Teraz tím vedcov uvádza, že sa im podarilo vyladiť častice tak, aby zachytávali nebezpečné estrogénové hormóny. Výsledky budú prezentovať výskumníci na jesennom stretnutí Americkej chemickej spoločnosti (ACS).

Naša „inteligentná hrzda“ je lacná, netoxická a recyklovateľná. Preukázali sme jej aplikáciu pri všetkých druhoch znečistenia, čo môže výrazne zlepšiť kvalitu úpravy vody.“ (Marcus Halik Ph.D, hlavný riešiteľ projektu)

Halikov výskumný tím roky študuje spôsoby odstraňovania znečisťujúcich látok z vody šetrné k životnému prostrediu. Ako základný materiál používajú nanočastice oxidu železa v superparamagnetickej forme, čo znamená, že sú priťahované magnetmi, ale nie navzájom, takže častice sa nezlepia. Aby boli inteligentné, tím vyvinul techniku ​​na pripojenie molekúl kyseliny fosfónovej na guľôčky s veľkosťou nanometrov.

„Potom, čo k jadrám oxidu železa pridáme vrstvu molekúl, vyzerajú ako chĺpky, ktoré trčia z povrchu týchto častíc.“ (Marcus Halik).

Prvé verzie „inteligentnej hrdze“ zachytávali ropu z vody odoberanej zo Stredozemného mora a glyfosát z vody v jazierku zozbieranej v blízkosti univerzity, kde výskumníci pracujú. Okrem toho tím preukázal, že inteligentná hrdza dokáže odstrániť nano a mikroplasty pridané do laboratórnych a riečnych vzoriek vody.

Momentálne sa skupina zameriava na znečisťujúce látky prítomné hlavne vo veľkých množstvách. Lukas Müller, postgraduálny študent, ktorý na stretnutí prezentuje novú prácu, chcel vedieť, či je možné nanočastice hrdze upraviť tak, aby prilákali stopové znečisťujúce látky, ako sú hormóny. Keď sa niektoré hormóny vylúčia z tela, končia v odpadových vodách a nakoniec vo vodných tokoch. Jednou z týchto skupín hormónov sú prírodné a syntetické estrogény, ktorých hlavným zdrojom sú odpadové produkty ľudí a hospodárskych zvierat. Množstvo estrogénu v prostredí je veľmi nízke, hovorí Müller, čo sťažuje jeho odstránenie. Ukázalo sa však, že aj tieto hladiny ovplyvňujú metabolizmus a reprodukciu niektorých rastlín a živočíchov, hoci vplyv nízkych hladín týchto zlúčenín na ľudí počas dlhého časového obdobia nie je úplne známy.

V budúcnosti tím otestuje tieto častice na skutočných vzorkách vody a určí, koľkokrát sa dajú znova použiť. Pretože každá nanočastica má veľký povrch s mnohými vreckami, vedci veria, že budú schopní odstrániť estrogény z viacerých vzoriek vody, čím sa znížia náklady na jedno ošetrenie.

„Viacnásobná recyklácia týchto častíc môže spôsobiť, že náklady na túto metódu čistenia vody budú veľmi zanedbateľné.“ (Marcus Halik).

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info