„Večne spievajú lesy“. . .

„Večne spievajú lesy“, je svetoznáma trilógia nórskeho spisovateľa a novinára Trygveho Gulbranssena.
Je to jedna z mojich najobľúbenejších kníh. Prvý krát som ju čítala ako malé dieťa, ktoré ešte nerozumelo svetu a životu, ale už vtedy zanechala vo mne veľmi silný dojem. Odvtedy som ju čítala mnoho krát a vždy v nej nájdem odpovede na mnohé otázky a problémy, ktoré ma trápia.

Tri knihy, „Večne spievajú lesy“, „Od smrtnej hory fúka“ a „Niet inej cesty“, sú ságou rodiny, ktorá je bytostne spätá s horami. Žije v nich a žije s nimi. Je to príbeh ľudskej cesty života ukázaný v plnej nahote. Príbeh plný drsnosti, tvrdosti, bolesti ale aj ľudskosti, lásky a nachádzania pokory, nielen tej voči životu a Bohu, ale aj voči prírode, človeku a najmä voči sebe samému.
Aj v dnešnej povrchnej dobe je veľkou inšpiráciou hľadania hodnôt v našich vlastných životoch. Pretože táto doba je dobou strácania. Strácania nielen morálnych hodnôt, lásky, porozumenia medzi ľuďmi, prirodzenej úcty, ale aj strácania vzťahu s prírodou a človeka samého so sebou.
Tak, ako sa človek správa k živému svetu, ktorý ho obklopuje, tak sa správa nielen k ľuďom okolo seba, ale najmä k sebe samotnému. Ak sa správa povrchne a pohŕdavo k prírode, taký je aj jeho vzťah k ľuďom.
Život spätý s prírodou, neznamená, ako si to myslia mnohí zástancovia a obdivovatelia technického a technologického pokroku, návratom na stromy. Je to rovnocenný vzťah medzi človekom a životom na Zemi. Vzťah založený na úcte voči životu, na vzájomnom dávaní.
Svet okolo nás nám dáva všetko to, čo potrebujeme k životu, ale človek v snahe zlepšovať vlastný život, začal už len brať a prestal dávať. Len brať, však nestačí. Ak jeden len berie, stráca sa vo vzťahu prirodzená rovnováha. Náš vzťah s prírodou a Zemou by mal byť taký, aký máme s ľuďmi. Ak vo vzťahu s človekom nedokážeme dávať, tak taký vzťah postupne odumiera.
Ľudia odrazu začali zisťovať, že čistý vzduch nie je samozrejmosťou, voda začína byť vzácna a potraviny niekedy viac škodia, ako zabezpečujú život a zdravie. Je to tým, že človek stráca prirodzený kontakt s prírodou a svetom, ktorý ho obklopuje. Snaží sa ho už len ovládať a využívať ho. Sťažuje sa na vrtochy počasia a prírodné úkazy, ale za mnohé môže sám, svojou nezodpovednosťou a pýchou. Pocitom nadradenosti nad svetom, ktorému nerozumie. Neuvedomuje si, že vlastným správaním ničí v podstate sám seba.
Jedna pasáž knihy sa mi hlboko zaryla do mysle, aj do duše. Je to rozhovor starého Daga so svojou švagrinou Dorotou večer pred jej smrťou. Rozprávali sa o hodnotách života a povinnostiach muža. O moci peňazí, ale aj o tvrdosti v konaní voči iným a spravodlivosti. Sú to slová, ktoré tvrdému mužovi dokázala povedať jemná žena: „Najväčšia povinnosť Dag, je milosrdenstvo.“
Aj v tejto dobe sa ľudia správajú ku sebe nemilosrdne, neláskavo, bez súcitu, pochopenia a správajú sa tak aj k planéte.
A možno stačí naozaj len málo. Byť milosrdný, láskavý a ľudský. Možno sa stačí započúvať do slov piesní stromov, lesov a Zeme, aby človek dokázal pochopiť význam a dar života, lásky, ľudskosti a milosrdenstva. Pretože lesy tu spievali aj vtedy, keď tu človek ešte ani nebol, alebo bol len obyčajným živočíšnym druhom, odkázaným na pomoc prírody. A budú spievať aj potom, keď človek zničí svoj vlastný druh.

S úctou Devana

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)